Čo sa stalo so svätým Slovom po odchode Abdrushina

 

 

 

Toto je spracovaný skrátený preklad z

kanadskej internetovej správy vo francúzštine, ktorú napísal

Hugo Saint - Hilaire

 

 

 

 

Hull Quebec 21. júla 2000

 


PREDSLOV

„Opatrujte teda všetko vedenie verne; - lebo už nikdy nebude môcť taká spása a taká milosť pripadnúť Zemi. - Tým, že vám to všetko oznamujem, stanete sa opatrovateľmi všetkých kľúčov! Ak zanedbáte tieto úlohy alebo z nich pokrivíte čo len malú časť, potom už neotvoria tieto tajomstvá stvorenia a dvere zostanú znova uzavreté, - nielen na dlhé obdobie, ale tento raz pre povolaných navždy!

Takáto zodpovednosť spočíva teraz na vás, ktorých som vyvolil a vybral na túto úlohu spomedzi všetkých ľudských bytostí, tak, ako to kedysi učinil Ježiš so svojimi učeníkmi, keď prebýval na Zemi.

Tento raz je to však pre vás ľahšie; ja s vami nielen hovorím, ale všetko aj zaznamenávam písomne, aby už nikdy viac nenastalo pokrivenie svätého Slova takým zničujúcim spôsobom, ako sa to stalo pri Ježišových dôležitejších výrokoch.

Tentokrát je mi dané omnoho viac času uviesť vás do podrobností vo všetkom, aby ste poznali, aká je vôľa Božia a čo od vás požaduje, keď už vám dala všetko, čo potrebujete k vlastnému sebauvedomeniu."

(Abdrushin, Doznievania k PG, diel II.)

 

 

Úvod

„Ale keď príde SYN ČLOVEKA, nájde vieru na Zemi?"

(Lukáš 18,8)

Je tomu 2000 rokov od príchodu Ježiša. Priniesol nám svoje Slovo, ktoré bolo časom kanonizované, t.j. cirkvou pokrivené a spísané do náboženských prikázaní. Jeho Božieho posolstva sa zmocnila vtedajšia moc kňazov, a to všetko v mene Boha, vraj na Jeho príkaz, povedali.

Potom prichádza o 2000 rokov neskoršie Duch Pravdy, zvestovaný Ježišom, aby vystaval Kráľovstvo Ducha Božieho na Zemi: Abdrushin.

Napriek skutočnosti, že Pán napísal svoje Posolstvo Grálu písomne, temnotám sa podarilo urobiť s ním to, čo urobili aj so Slovom Ježiša: Zmocnili sa ho pre seba a docielili opravdivé duchovné pokrútenie Poslania Imanuela prostredníctvom ľudských bytostí, Ním povolaných, aby Mu slúžili, ako odpoveď na ich žiadosť, ktoré sa samé prehlásili za nasledovníkov Abdrushina.

To je teda neuveriteľná udalosť, ale pravdivá. Je to udalosť odhaleného podvodu zradenia Svätého Grálu ľudskými bytosťami, povolanými Mu slúžiť. Je to história zmocnenia sa Slova, ktoré vyšlo zo Svätého Grálu, aby mohli dočasne vládnuť, zadusiac takto pod rúškom zdania počestnosti a oprávnenia Spasiteľské poslanie Svetla. Je to pravdivá história o tom, čo sa stalo s Pravdou po odchode Syna Človeka, Abdrushina.

Podľa textu, citovaného v predslove, Abdrushin zaznamenal svoje Slovo písomne, aby už nikdy viac nenastalo jeho pokrivenie takým zničujúcim spôsobom, ako sa to stalo s učením Ježiša po jeho odchode. Opakujeme: Aby pokrivenie nenastalo takým zničujúcim spôsobom nám Pán hovorí! Ak autor tvrdí, že pokrivenie nenastane takým zničujúcim spôsobom, to znamená, že pokrivenie nastane! To slovo takým veľmi veľa prezrádza a odhaľuje. Jasne označuje, že Abdrushin sám predvídal, vedel, že jeho Slovo bude pokrivené, ako sa to stalo u Ježiša.

Avšak tento mimoriadne dôležitý odstavec prednášky č. 13 Doznievania Posolstva Grálu diel II., sa nenachádza v prednáške č. 59 - Praduchovné úrovne IV., pokrivené vydanie v r. 1949/51 PG Medzinárodného hnutia Grálu. Bol vyňatý z pôvodného nemeckého textu!

Ba, čo viac, všimnite si a porovnajte tento odstavec s textom v Doznievaní s textom pokriveného vydania PG 49/51 Medzinárodného HG.

„... stanete sa opatrovateľmi všetkých kľúčov! Ak zanedbáte tieto úlohy alebo z nich pokrivíte čo len malú časť, potom už neotvoria tieto tajomstvá stvorenia a dvere zostanú znovu uzavreté, - nie len na dlhé obdobie, ale tentoraz pre povolaných navždy!"

A teraz v pokrivenom vydaní 1949/51 a v ďalších vydaniach Medzinárodného HG je napísané:

„... stanete sa opatrovateľmi všetkých kľúčov! Ak ich necháte zahrdzavieť alebo pokriviť, čo i len čiastočne, už vám viac nedovolia mať prístup k tajomstvám stvorenia a dvere zostanú znovu zavreté."

Aký to rozdiel v duchovnom dosahu týchto slov! Posúďte sami!

Učeník Otto Ernst Fritsch vo svojich rozhovoroch s Pánom dosvedčuje, čo mu Abdrushin povedal vo veci presvedčenia:

„ Pre Pána bolo vždy smutné, keď konštatoval, že ľudia nemali osobnú mienku ani úsudok, ani spôsob rozmýšľať osobne ... Pokojne možno povedať - a toto platí tiež pre nositeľov kríža: Títo ľudia, až na malé výnimky sú neschopní sami skúmať a osobne sa rozhodovať. Často im chýba tiež odvaha, ktorá je potrebná pre vývin schopnosti skúmania a uvažovania jednať na vlastnú zodpovednosť."

Predsa však bolo raz odhalenie jedného podvodu...

*

Kapitola I.

DVE POSOLSTVÁ GRÁLU

 

Dňa 8. apríla 2000 v meste Hull (Quebec) pán Jean-Paul Mongeau položil na môj kuchynský stôl doklady, došlé z Európy. Išlo o francúzsky preklad Posolstva Grálu od Abdruschina „ Vo Svetle Pravdy" z r. 1931.

Ale na druhý deň v Duhameli u p. Mongeau, keď som skutočne poznal tie doklady - bol to pre mňa šok! Čo to malo znamenať? Predo mnou ležali: Posolstvo Grálu a dve knihy „Doznievania Posolstva Grálu"! Nejestvovalo iba Posolstvo Grálu v troch zväzkoch a Napomenutia, keď sme sa stali nositeľmi kríža? Nepočítajúc knižočku „Desať Božích prikázaní a Otčenáš. Našiel som sa pred druhým Posolstvom Grálu! Existovalo teda predsa pôvodné vydanie z r. 1931 a druhé vydanie zvané „prepracované" a „poslednej ruky" z r. 1949/51 Posolstva. Dosiaľ nám vedenie Ustanovizne Grálu v Kanade v rámci Medzinárodného hnutia Grálu vždy tvrdili, že prepracované vydanie Posolstva - iba prepracované a nie pokrivené - uskutočnil samotný Pán. Ale, ako uvidíme podrobnejšie, nebola to pravda!

VEĽKÉ VYDANIE POSOLSTVA GRÁLU 1931 „VO SVETLE PRAVDY"

tvorí podstatnú časť pôvodného a definitívneho diela Abdrushinovho; zatiaľ čo prepracované vydanie Posolstva Grálu 1949/51 v troch zväzkoch a Napomenutia Medzinárodného hnutia Grálu, pochádza z pôvodného vydania Posolstva Grálu 1931 pokriveného ľuďmi!

 

Stručný pohľad na dve Posolstvá Grálu

 

Pôvodné dielo Abdruschinovo je nasledovné:

-         Veľké vydanie Posolstva Grálu z r. 1931 so svojimi 91 prednáškami plus dodatok troch textov: Doslov, Desať Božích prikázaní a prednáška Život.

-         Ďalej treba brať do úvahy 61 cyklostylovaných (rozmnožených) prednášok očíslovaných a dve prednášky rozmnožené a nie očíslované Doznievania Posolstva Grálu I. diel z r. 1934.

38 prednášok doznievania k Posolstvu Grálu diel II. Rozmnožené a číslované od 60 po 97, ku ktorým sa pripájajú ešte dve rozmnožené prednášky nečíslované, uverejnené v r. 1934 až 1936 a tiež prednáška, ktorá vyšla v origináli v zošite „Volanie," potom vytlačená zvlášť; „Kríž svätého Grálu" ktoré ľudia zhrnuli do knihy, Doznievanie II. diel.

-         Desať prednášok uverejnených v časopise Hlas z r. 1937 opäť zhrnutých spolu.

A konečne jeho 100 neuverejnených preslovov a nezverejnených prednášok. Celkove to obnáša 308 prednášok (preslovov, z ktorých bolo uverejnených Ním oficiálne medzi r. 1923 a 1937).

„Prepracované" vydanie 1949/51 Posolstva Grálu obsahuje v troch zväzkoch celkom 168 prednášok, k tomu Napomenutia - 22 prednášok, plus Desať Božích prikázaní, spolu teda 191 prednášok.

Prvé prednášky Abdruschinove boli vydané v r. 1923. Počas troch rokov od r. 1923 do 1926 uverejnili 40 prednášok v „Listoch Grálu." Bola to prvá publikácia založená Abdruschinom. Najväčšiu časť redakcie zaisťoval On sám. Tieto listy boli uverejňované v dvoch sériách po sedem zošitov, teda spolu 14 zošitov, od marca 1923 do októbra 1926 a potom od novembra 1926 až po jún 1930.

Medzi dvoma sériami bolo v októbri 1926 uverejnené prvé vydanie Posolstva Grálu -fialové vydanie - diela Vo Svetle Pravdy, Nové Posolstvo Grálu od Abdruschina. Toto fialové vydanie, o ktorom budeme znovu hovoriť trochu ďalej, obsahovalo iba 43 prednášok v Listoch Grálu, séria I.

Prednášky, ktoré boli uverejnené potom, sa napred uverejňovali postupne v ďalších číslach časopisu Volanie (Der Ruf), založený v lete 1927 v Mníchove s vydaniami majúcimi to isté meno: Volanie.

V r. 1931 sa objavilo druhé vydanie tzv. Veľkého vydania Posolstva Grálu. A v r. 1933 -34, boli vydané jeho preklady anglické a francúzske od učeníka Alsasana, Luciena Siffrida, ktorému pomáhali spolupracovníci - taktiež jeden Alsasan a jeden Portugalec (z Brazílie) na tomto Veľkom vydaní 1931 Posolstva Grálu. Keď Lucien Siffrid skončil svoj preklad, predložil ho Pánovi k overeniu. Pán ho nečítal, pretože nevedel po francúzsky, ale vzal ho do svojich rúk a položil si ho proti čelu; potom potvrdil, že sa duchovne zachvieva správne a že teda môže byť uverejnený. To bol jediný francúzsky preklad uverejnený Nakladateľstvom Volanie (Der Ruf) a jediný, ktorý bol predložený Abdruschinovi, ktorý On schválil, kým bol ešte na Zemi.

S novým vydaním Posolstva Grálu 1949/51 to nie je iba jediná pokrivená verzia, ktorú vedúci novej organizácie zvanej Grál, chceli nanútiť ale i ďalšie preklady. Takto vo Francii bol preklad Luciena Siffrida posudzovaný ako zlý, založený do archívu a zabudnutý, pretože podľa nealsasanov to nebola dobrá francúzština! Hoci tento učeník preložil aj určitú časť prednášok Doznievania Posolstva Grálu, po jeho úmrtí nariadili jeho dedičovi, aby tento preklad hodil do ohňa. Na šťastie to neurobil.

Z mojej strany, keďže som nemal v rukách preklad Luciena Siffrida, použil som za účelom mojej štúdie francúzsky preklad celkom nedávny, neuverejnený, ktorého autor si praje zostať v anonymite a ktorý možno obdržať na vážnu osobnú žiadosť. Na začiatku tohto prekladu Veľkého vydania 1931 Posolstva Grálu môžeme čítať následovné:

„Nech čitateľ tu nehľadá jazyk považovaný ako krásny podľa intelektuálnych estetických kánonov (cirkevný predpis). Naproti tomu nájde príkladný preklad na podporu nezbytnej práce k prehĺbeniu svätej reči. Týmto činom sa čo najviac približuje originálnemu nemeckému textu. Vyjadruje sa vždy po francúzsky, čo hovorí nemecký text po nemecky; nie je teda francúzskym prispôsobením k nemeckému textu, ale čo najvernejšou náhradou nemeckého textu po francúzsky."

S prekladom pokriveného vydania 1949/51 Posolstva Grálu, ako aj ďalších vydaných Nadáciou Posolstva Grálu a Medzinárodným hnutím Grálu, text obsahuje často viaceré dodatočné slová až o štvrtinu alebo dokonca o tretinu viac, ako pôvodný nemecký text. Rozum je zaiste spokojný, pretože reč je plynulejšia.

„Ale urobiť niečo plynulejším, to sa rovná rozriedenejším! Robiť reč plynulejšou vďaka snahám vášho rozumu, neznamená nič iné, než riedenie reči, čím sa zoslabuje a niekedy úplne stráca tiež sila a energia v nej skrytá. "

Abdruschin.

Cieľom nie je elegantnosť, ale presnosť. Prekladateľ nemá právo hľadať a vytvárať dielo po francúzsky, ale musí zostať verný pôvodnému nemeckému dielu. Je to pôvodné dielo, ktoré musí nahradiť!

Za života Abdrushina na Zemi nejestvovalo Medzinárodné hnutie Grálu, pretože bolo založené Máriou Freyer - Bernhardtovou, 7. septembra 1946, t.j. niekoľko rokov po odchode Abdrushina. V kronike uverejnenej vo februári 1950 vo Vestníku oznamov Hnutia Grálu, nám Fridrich Grosmann oznamuje, že 7. septembra 1946 Mária pretvorila Spolok čitateľov Posolstva Grálu od Abdrushina na Hnutie Grálu. Stalo sa to na základe žiadosti.

V  dobe Pánovej existoval iba Spolok prírodno-filozofický stúpencov Grálu, ktorý však bol rozpustený po jeho prehlásení z 19. júla 1938. Abdrushin v ňom vyžadoval potrebu vyhnúť sa akémukoľvek, čo i len zdaniu, že Hnutie pokračuje v akejkoľvek forme. Preto sa teda nikto nemohol pýtať Pána v r. 1923 na nejakú organizáciu, keď neexistovala; a teda ani nemohol na ňu priaznivo odpovedať.

V  knihe Otázky a odpovede Medzinárodného hnutia Grálu, Európania pridali 4 malé prídavky.

Dve v odpovedi na otázku o Budhovi, jeden na otázku skúmania Slova a jeden na odpoveď o záležitosti Toho, ktorý je povolaný Svetlom. Ak tieto prídavky, výňatky a premeny učinil Abdrushin, ako to predstiera Medzinárodné hnutie Grálu, to by znamenalo, že kniha Odpovedí na otázky zo Správy Grálu nesmie sa považovať za súhrn odpovedí Pánových na jemu predložené otázky, ale skôr za úplný výtvor z jeho strany; pretože Pán skutočne odpovedal na 130 otázok, čo znamená, že zistené zmeny v Odpovediach na otázky nepochádzajú od neho, ale z Medzinárodného hnutia Grálu a Nadácie Posolstva Grálu, ktoré vydali túto knihu.

Treba poznamenať, že v jednej zo svojich odpovedí Abdrushin spresňuje, že niekedy spojil spolu niekoľko podobných otázok, aby mohol na ne globálne odpovedať jednou odpoveďou, a tak sa vyhnúť zbytočnému opakovaniu.

 

Kniha Napomenutí

Čo sa týka Napomenutí, pokrivené vydanie 1949/51, táto kniha nejestvovala ako taká v dobe Abdrushinovej. Je v nej výber 22 prednášok určených nositeľom kríža, z ktorých 10 pochádza z Doznievaní Posolstva Grálu I, 8 iných prednášok cyklostylovaných, ktoré ešte neboli v dobe Pánovej vydané knižne v Doznievaní Posolstva Grálu II. a zo 4 prednášok - príhovorov na slávnostiach. Podľa Herberta Vollmanna tento výber učinil sám Pán, ibaže Herbert Vollmann nikdy nechcel poskytnúť písomné dôkazy v tejto záležitosti a nikto iný to tiež neučinil.

V skutočnosti skoro všetkých 22 prednášok Napomenutí bolo prepracovaných. Na ukážku aspoň jeden príklad:

Nadpis Nedôvera bol predtým „A keď sa ľudstvo spýta" atď.

Ak tieto zmeny nič nemenia, ako mnohí tvrdia, prečo ich teda Pán učinil?

Ako môže pozemská Mária teda povedať, že sa to zhoduje s vôľou Abdrushina, keď Pán v deň Svätej Holubice r. 1932 predniesol nasledovné slová k povolaným:

„Napomenutia sú teraz skončené!"

Napriek tomu sú v úvode „Napomenutí" uvedené slová: „Prejavy Abdrushina, určené jeho najbližšiemu okoliu počas rokov 1934 - 1937" (viď. Červená kniha H. Vollmanna str. 86 nemeckého vydania).

Tieto úvodné slová Pán nikdy nenapísal, a to z troch dôvodov. Predovšetkým preto, že väčšina z 22 prednášok nie sú prejavmi určenými jeho najbližšiemu okoliu, ale určené širšej verejnosti, ktorá nebývala výlučne na Vomperbergu.

Druhým dôvodom je to, že 4 prednášky Napomenutí boli naopak vydané ešte pred r. 1934: Ráno vzkriesenia, Jemnohmotné tŕnité krovie, Poznanie, Nech vo vás ožije Veľká noc. (Pôvodne: Nech v tebe, ľudský tvor, precitne Veľká noc).

Boli uverejnené pred r. 1934, pretože všetky pochádzajú z Doznievania Posolstva Grálu I, ktoré bolo uverejnené v r. 1934!

Tretím dôvodom je, že okrem týchto štyroch prednášok, tu zmienených, sú ešte aj iné mimo zmienených dátumov, uvedených v podtitule. Počas posledných dvoch rokov nebola uverejnená skoro ani jedna prednáška Napomenutí z týchto štyroch prednášok!

Roky 1934 - 1937 tohto podtitulu (Prejavy Abdrushina, určené jeho najbližšiemu okoliu počas rokov 1934 - 1937) sa teda nezhodujú so skutočnosťou!

Tí, ktorí tvrdia, že je to Abdrushin, ktorý napísal tento podtitul - Prejavy Abdrushina určené jeho najbližšiemu okoliu počas r. 1934 - 1937 - teda na prvom mieste Mária, Irmingard, Alexander a H. Vollmann tým tvrdia, že Pán nevedel čo hovoril a že je falšovateľ!

Podľa H. Vollmanna táto kniha Napomenutí, vydaná Správou Grálu bola presne takou, akú ju chcel mať Abdrushin s výberom textov, ich obsahom, ich poradím, nadpisov a podtitulov; bez uvažovania a s doložením dokladov možno povedať, že H. Vollmann nehovorí pravdu!

Prejavy na slávnostiach, písané pre prednesenie v hale sa datovali, ale nečíslovali a väčšinou sa ani verejne nepublikovali, ani formou rozmnožovania.

 

Zhrnutie na záver

Nemožno povedať, že Veľké vydanie 1931 je rovnocenné so zväzkom I. pokriveného vydania 1949/51, ani Doznievania I diel z II. zväzkom, ani Doznievania II. diel s III. zväzkom pokriveného vydania Posolstva Grálu.

Veľké vydanie 1931 slúžilo ako základ pre I. a II. zväzok pokriveného vydania a časť Doznievaní I. a II. diel, slúžili ako základ k III. zväzku, ako aj k Napomenutiam pokriveného vydania. Napomenutia obsahujú tiež štyri neuverejnené prejavy. Desať prednášok uverejnených v časopise Hlas v r. 1937; z nich sedem bolo prevzatých do zväzku I. pokriveného vydania a jedna do zväzku III. Avšak dve prednášky z Hlasu 1937 neboli prevzaté v tomto pokrivenom vydaní nikde, teda boli vynechané.

Nie je to iba Slovo, ktoré bolo deformované, ale aj životy Pripravovateľov cesty boli dotknuté. V Budhovi bolo 12 strán Epilógu jednoducho vynechaných. V Lao-Tse sa pripravovateľ Miang-Fong jednoducho vynechal. V Efeze chýba asi 40 strán predslovu a odstavec, asi 12 riadkov, chýba na konci Život Abdrushina na Zemi (Vyvolený národ) atď... A všetky tieto vynechania by mali byť dielom Abdrushina? Nie.

V liste adresovanom jednému stúpencovi, písanom Pavlom Kaufmanom, bývalým prezidentom HG vo Francii, dnes už zosnulom, sa hovorí, že to bola slečna Irmingard, ktorá podstatnou mierou prispela k týmto zmenám.

Veľké vydanie 1931 pôvodného Posolstva Grálu, úplné a konečné v jednom zväzku bolo určené tým 144 tisícom spečatených na čelo, o ktorých sa hovorí v Apokalypse Jána, teda nositeľom kríža. Spečatení Svetlu mohli potom pokračovať v napredovaní učenia sDoznievaniami PG.

Pre ostatné ľudstvo uverejnil Abdrushin na jeseň 1926: Vo Svetle Pravdy, nové Posolstvo Grálu od Abdrushina, v ktorom sa ešte nenachádza verejné prehlásenie o Synovi Človeka, pretože Imanuel bol prítomný v Abdrushinovi iba 30. mája 1929, práve pred obratom svetov z 19. júla. Toto malé vydanie PG obsahovalo 43 prednášok z prvej série Listov Grálu, uverejnených medzi r. 1923 a 1926. Bola to fialová knižka, podl'a ktorej dostala i pomenovanie „Fialové vydanie", s ktorým vážni hľadajúci mohli napredovať krok za krokom. O 5 rokov neskoršie týchto 43 prednášok Fialového vydania, bolo umiestnených na začiatok 91 prednášok Veľkého vydania 1931, t.j. do prvej polovice knihy a pridaných 9 nových prednášok vsunutých medzi tie z Fialového vydania.

Prístup k Veľkému vydaniu 1931 nebol teda nutný pre toho, ktorý túžil pochopiť Vôľu Božiu na Zemi; s Fialovým vydaním z r. 1926 mali ľudia dosť v rukách, aby poznali cestu do duchovného kráľovstva. Toto potvrdil Pán v decembri 1927 v časopise Volanie.

Aspoň krátko v záležitosti chytráckeho rozumu, určeného nezasvätenému veľmi sťažiť rozlišovanie medzi pokriveným vydaním a pôvodným vydaním PG. Uvážte: Pán dal uverejniť svoje Nové Posolstvo Grálu vr. 1926 (Fialové) a súčasné autority Medzinárodného HG, uverejnili vr. 1949/51 Nové vydanie PG; ako rozoznať rozdiel medzi týmito dvoma Posolstvami? Ako sa vyznať v tomto zmätku?

Na záver bolo by nesprávne považovať vydanie 1949/51 PG ako prepracované vydanie, ako to tvrdí Medzinárodné HG. Je to iba kamufláž pravdy, pretože v skutočnosti to Veľké vydanie 1931 PG, bolo pokrivené. Pokrivené znamená: Vynechať dôležitú časť a to je presne to, čo urobilo kvarteto Mária - Irmingard - Alexander - Vollmann, to je to, čo sa stalo Svätému Slovu po Abdrushinovom odchode.

PG nebolo prepracované, pretože slovo prepracované znamená iba zmeniť usporiadanie častí textu.

Takzvaná Správa Grálu - cirkev na Vomperbergu skomolila Pánove Slovo. Zdeformovala a zmrzačila Veľké vydanie PG 1931.

HUGO SAINT - HILAIRE

HULL (Quebec)

21. júla 2000

**

Kapitola II.

OTÁZKA AUTORSKÝCH PRÁV

 

Poškodzujúce konštatovanie! Takto má byť hodnotené porovnanie medzi Veľkým vydaním Posolstva Grálu od Abdrushina z r. 1931 a okliešteným vydaním z r. 1949/51 Medzinárodným hnutím Grálu. Konštatovanie, ktoré činí priamo zodpovedných vysokých vedúcich tejto organizácie vo Vomperbergu a všetkých zemských vedúcich vo funkcii od odchodu Pána 6. 12. 1941!

V Rakúsku sú to: Mária Taubert - Kauffer - Freyer - Bernhardt, druhá manželka Oskara Ernst Bernhardta, to jest Mária Freyer (17. august 1887 - 19. december 1957, rodená Taubert, adoptovaná pod menom Kauffer a vydatá za Augusta Freyera, s troma deťmi z jej prvého manželstva, t.j.: Irmgard Freyer - Bernhardt (7. september 1908 - 22. máj 1990), Alexander Karí Oswald Augustín Freyer - Bernhardt (24. júl 1911 - 3. február 1968), Elizabeth Mária-Lujza Freyer - Vollmann (20. júla 1912), ako aj manžel Elizabeth Márie Lujzy Freyer, Herbert Vollmann, zosobášení 17. septembra 1935 a ktorý bol vysvätený za apoštola 26. júna 1936 ako hovorca Imanuela, nahradiac Augusta Manza, - zlyhal a ktorý sa potom stal hovorcom Medzinárodného hnutia Grálu. Herbert Vollmann zomrel 20. júna 1999.

Poznamenávame tu, že deti Freyer, t.j. Irmgard, Mária-Elizabeth a Alexander nie sú a nikdy ani neboli deťmi Abdrushina ani po stránke biologickej ani právnej. Informácia, ktorú možno nájsť v brožúre Činnosť Grálu na Zemi, Hnutia Grálu, podľa ktorej Irmingard Bernhardt je dcérou Pána je lož.

Vo svetle teraz skutočne odhalených skutkov, stúpenci okliešteného Posolstva Grálu majúc zrejme slepú dôveru voči Herbertovi Vollmannovi, vždy verili, že to bola pravda, zatiaľ čo skutočnosť je celkom iná. Je to iba na základe právnej žiadosti podanej v januári 1942, teda hneď po odchode Abdrushina, keď Freyerovci obdržali o dvanásť rokov neskoršie, v r. 1954 právo pripojiť si meno Bernhardt k ich vlastnému menu.

Pochybnosť vedome udržiavaná v tejto záležitosti za účelom ctihodnosti a legitimity mala pravdepodobne ten účel, aby umožnila v pozemskej oblasti predstavu o pokračovaní medzi dielom Abdrushina a tým, v ktorom pokračovala po vojne 1939/45 Mária Freyer - Bernhardt a potom Alexander a Irmgard Freyer. Tým sa stalo Medzinárodné hnutie Grálu podvodom, aký nikdy nepoznala Zem! Pán nikdy nezanechal autorské práva nikomu! Toto dal najavo v r. 1925 v Listoch Grálu, séria II, zošity 3, 4, 5:

„Nikdy nedám autorské práva mojich prednášok do iných rúk, aby si vždy zachovali vecný charakter, ktorý majú už od začiatku. Neosobný. Bezčasový." 

Slovo Pánovo je absolútne nezávislé a to je to, čo On robil! Podľa svedectva učeníka Helmuta Müllera Schlaurotha Abdrushin pred opustením Zeme v r. 1941 nezanechal testament a nepreviedol práva na svoje dielo v celosti alebo z časti na nikoho ani na nijakú skupinu alebo združenie.

Hoci sa v zošitoch č. 3 a 4 séria I. v listoch Grálu nachádza zmienka, že Abdrushin založil duchovne v r. 1932 Rád Grálu v Bad Heilbrunn, teda skutočnosť čisté duchovnú, požadoval rozpustenie združení Grálu v r. 1938. Okrem toho Rád Grálu nikdy nemal legálne stanovy ako aj právne, keďže to bolo iba duchovné hnutie. Keďže teda existuje oficiálne, teda legálne Medzinárodné hnutie Grálu od 7. septembra 1946, tým je povedané, že jedinci postupovali proti Abdrushinovi a privlastnili si dielo Toho, o ktorom hovorili, že sú jeho služobníci, aby mohli založiť ich dočasnú moc v mene Grálu podľa ich tvrdenia! Rodina Freyer, to jest Mária, Irmgard, menovaná Irmingard od svojho povolania 7. septembra 1930 ako Nahome, vzhľadom na zakotvenie Čistej Ľalie, Alexander a Mária Elizabeth, ako aj Herbert Vollmann, založili napriek zákazu Abdrushina organizáciu Grálu po Ňom.

Vzhľadom na to, že Abdrushin nezanechal testament, jeho dedičstvo, obsahujúce Svätú Horu a Posolstvo Grálu sa prejednávalo podľa obvyklého pozemského práva. Z jeho prvého manželstva s Martou Oeser, sa narodil syn, ktorý padol v prvej svetovej vojne r. 1914/18 a dcéra: Edith vydatá za Richarda Nágela, ktorí mali syna, ešte stále žijúceho.

Edith mala právo na 3á dedičstva Oskara Bernhardta a Mária, jeho druhá manželka z manželstva uzavretého 17. septembra 1927, na poslednú štvrtinu dedičstva. Pri odchode Pána, Mária zdedila teda podľa občianskeho práva iba štvrtinu dedičstva Oskara Bernhardta. Tieto dve ženy zdedili teda neprávom autorské práva na jeho dielo, pretože aj tentoraz Abdrushin vôbec neporučil nikomu svoje autorské práva. V r. 1942 po úmrtí Abdrushina, Edit Nágel sa vzdala svojej časti dedičstva a postúpila ho Márii Kauffer.

Abdrushin nenapísal testament a tým dal jasne najavo, že sa nechcel podriadiť obvyklej občianskej logike: Jeho dielo malo zostať neosobné a nečasové.

Po úmrtí Márie v r. 1957, Alexander Freyer, ktorý sa medzičasom stal legálne Bernhardtom, zdedil pozemskú nemovitosť, t.j. Vomperberg vo Svätej zemi Tyrolsko; časť z toho išla tiež na Irmgard Freyer, ktorá sa tiež stala Bernhardt a to vo forme renty. Právny doklad sa vôbec nezmieňuje vo veci prevodu autorských práv, týkajúcich sa Pánovho diela.

Keď zomrel Alexander Freyer, menovaný Bernhardt v r. 1968, bola to Irmgard Freyer - Irmingard Bernhardt, ktorá zdedila nemovitosti na Vomperbergu, ale neboli jej postúpené nijaké autorské práva, pretože Alexander ich nezdedil po svojej matke. Čo píše Herbert Vollmann vo svojej červenej knižke je falošné, to je, že:

„Pán Alexander určil testamentom slečnu Irmingard ako jedinú dedičku svojho celého dedičstva, vrátane autorských práv. "

Aby bolo jasné, tým sa chce povedať, že celkové dielo Abdruschinovo, Vrátane Veľkého vydania Posolstva Grálu z r. 1931 stáva sa po úmrtí Márie 19. decembra 1957 verejným majetkom, keďže Pán nemal iných dedičov, ako ju, nakoľko deti Márie On neadoptoval. To bolo dokázané v právnej oblasti pri procese Irmingard Bernhardt proti Rádu Grálu na Zemi v Brazílii - viď. Výťah z rozsudku:

„Z predložených aktov nevidieť nijaký dôkaz, Že Alexander a Irmingard sú deťmi Oskara Ernst Bernhardta. Naopak, dôkazy naznačujú, že sú jedine deťmi pani Márie z jej prvého manželstva."

„Z toho vyplýva, že iba od r. 1954, teda po smrti Oskara Ernst Bernhardta, keď pre tých dvoch - brata a sestru bolo ich meno zmenené a mohli používať meno Bernhardt.

So smrťou Márie vypršali autorské práva v platnosti, ktoré obdržala z dôvodu smrti Oskara. Tieto autorské práva neboli v nijakom prípade postúpené na Alexandra a teda, nemohli byť ani znovu prenesené na Irmingard, ba ani na iných a ešte menej, čo sa týka pozostalosti po Oskarovi Ernst Bernhardtovi. So zreteľom na to, čo práve bolo vysvetlené a z toho, čo ostatne vyplýva aj z predložených dokladov, môj nález je taký, že požiadavka zahrnutá v sťažnosti je bezdôvodná a odsudzujem žalovateľov na zaplatenie výloh. "

Po tomto rozsudku prezident Rádu Brazílie p. Hary von Sass vydal a podpísal toto komuniké:

10

„Proces zahájený v r. 1976, teda už vyše 13 rokov Irmingardou Bernhardt, Nadácia Posolstva Grálu a spoločnosťou Grálu v Brazílii, proti Rádu Grálu na Zemi sa uzavrel 29. 8. 1989.

Tento proces bol prejednávaný súdom prvej inštancie kraja a uznaný ako bezdôvodný a teda v prospech Rádu Grálu na Zemi.

A teraz 29. 8. 1989 tento rozsudok je potvrdený aj v druhej inštancii súdom občianskeho súdnictva v Sao Paulo, zatiaľ čo súdny senát jednotne uznal právo, teda víťazstvo pre Rád Grálu na Zemi."

V zahájenom procese proti Rádu Grálu na Zemi v Brazílii, Irmingard Bernhardt, v skutočnosti Irmgard Freyer, chcela sa predstaviť ako jediná majiteľka autorských práv Posolstva Grálu, pokriveného vydania 1949/50 (nepriamo teda tiež Veľkého vydania 1931 Posolstva Grálu), čo vyvolalo Brazílsky proces, ktorý sa v r. 1989 skončil víťazstvom Rádu, ktorý tiež chcel mať právo rozširovať nie len Veľké vydanie z r. 1931 Posolstva Grálu, ale tiež pokrivené Posolstvo Grálu ku ktorému prispieval.

Po smrti Irmingard 22. mája 1990 jej záveťou previedla majetky Grálu na svoju vnučku, adoptovanú Klaudiu Máriu Bernhardt, t.j. na dcéru adoptovanej Margy a domnelé autorské práva Pánove na Nadáciu Posolstva Grálu v Stuttgarde vedené Jürgenom Sprickom. V každom prípade táto záveť sa netýkala Veľkého vydania 1931 originálu Posolstva Grálu, ale nového vydania Posolstva Grálu z r. 1949/51 v troch zväzkoch s knihou Napomenutia, Desať Božích prikázaní a Otčenáš, Myslíš na to, Odpovede na Otázky a Modlitby. Na základe toho Nadácia Posolstva Grálu nemohla teda požadovať pôvodné autorské práva od Abdrushina, to jest, Veľkého vydania Posolstva Grálu z r. 1931, pretože toto nebolo uvedené v testamente Irmgardy Freyer alebo Irmingard Bernhardt.

Po smrti Klaudie Bernhardt 19.4.1999, mali nemovitosti prejsť na jej dcéru Elizabeth, ale svojím testamentom z r. 1994 to previedla na svojho manžela, ktorého pravé priezvisko je Holzkopf, ako svojho dediča. Je to teda otec Elizabetin tento pán Holzkopf, ktorý spravuje túto časť dedičstva. Ako všetci Freyerovci aj Holzkopf rozhodol v rokoch medzi 1985 a 1990, nahradiť oficiálne svoje priezvisko a svoje pôvodné meno menom Siegfried Bernhardt; čo ho oprávňovalo uzavretie manželstva s Klaudiou Bernhardtovou. Tým totožnosť a náležitosť dynastie Bernhardt pokračovala oficiálne.

Po zdedení autorských práv pokriveného Posolstva Grálu, Nadácia Posolstva Grálu pod vedením Jürgena Spricka si privlastnila ochrannú známku vydavateľstva Abdrushina, A v O vo forme hada, v skutočnosti teda obchodnej známky. Odvtedy Abdrushinova známka sa nespája iba s pôvodným vydaním svätého Slova z r. 1931, ale aj s pokriveným Posolstvom Grálu, vydanie z r. 1949/51 a so všetkou obchodnou aktivitou nadácie, vrátane diel ostatných autorov!

Zo svojej strany Ustanovizeň Grálu v Kanade pod vedením Wilfrrida Bruneta, obdržala certifikáty ochraňujúce obchodné známky: Vo Svetle Pravdy, meno Abd-ru-shin a jeho známku A v O vo forme hada.

Úmrtím Márie Freyer - Bernhardtovej 19. decembra 1957, veľké vydanie 1931 Posolstva Grálu sa dostalo do verejného majetku, pretože autorské práva, ktoré obdržala neoprávnene, vypršali s ňou. Po Márii nikto nemohol zdediť autorské práva, ani sám Alexander alebo Irmingard.

Šťastnou zhodou okolností, ktoré my nepoznáme podrobne, istý Nemec, pán Wolker Bernhardt, ktorý nemá nijaké príbuzenské zväzky s Oskarom Ernst Bernhardtom, uverejnil v Montreux vo Švajčiarsku vr. 1998 Veľké vydanie 1931 Posolstva Grálu, ako aj

11

Doznievania Posolstva Grálu I. a II. diel. Jeho podnik bol zaregistrovaný vo Švajčiarsku pod jeho menom 5. júla 2000 v rubrike: Vydavateľstvo a obchod s knihami. Tento podnik tlačí tiež knihy. Takto pôvodné sväté Slovo z r. 1931 v nemeckej reči opustilo teda definitívne lono Medzinárodného hnutia Grálu.

Podľa informácií z Európy táto iniciatíva bola dielom nositeľov kríža vo Švajčiarsku, ktorí len čakali na vypršanie ochrannej lehoty 50 rokov na dielo Pánovo (1941 + 50 = 1991), aby konečne mohli uverejniť celkom slobodne Veľké vydanie 1931, bez toho, žeby mohli byť úradne stíhaní pred súdmi Medzinárodným hnutím Grálu alebo Nadáciou Posolstva Grálu. Dokonca, keby bol niekto zdedil úradne autorské práva Abdrushinove po Márii, tieto práva by boli teraz neplatné vzhľadom na starý zákon o duševnom literárnom majetku, vzťahujúcom sa na Napoleona III. (1808 - 1873). V skutočnosti Posolstvo Grálu je teraz verejným majetkom vo Švajčiarsku, pretože ochranná lehota diela - 50 rokov od smrti Abdrushina v r. 1941 teraz vypršala v termíne od 6. decembra. 1991.

A to je presne to, čo urobilo Vydavateľstvo Bernhardt z Montreux vo Švajčiarsku: Wolker Bernhardt uverejnil Veľké vydanie 1931 Posolstva Grálu aj s Doznievaním Posolstva I. a II. diel, pretože vo Švajčiarsku nový zákon o autorských právach zmenil lehotu ochrany z 50 na 70 rokov a stal sa účinným 9. októbra 1992, teda, keď ochrana diela Abdrushinovho sa skončila 6. decembra 1991. Vydavateľstvo Bernhardt bolo teda oprávnené uverejniť Veľké vydanie z r. 1931 s Doznievaniami. Po konzultácii na úrade duševného majetku v Kanade, keď dielo padne do verejného majetku, to značí, že ktokoľvek sa môže rozhodnúť uverejniť dielo celkom slobodne.Pán Wolker Bernhardt teda postupoval celom legálne pri komercionalizovaní diela Pánovho.

Čo sa týka Kanady, ochranná lehota autorských práv je vždy 50 rokov po kalendárnom ukončení roku úmrtia autora. Abdrushin, ktorý zosnul 6. decembra 1941, teda možno povedať, že od 1. januára 1992 ktorýkoľvek jednotlivec alebo vydavateľstvo v Quebeku alebo v Kanade, môže uverejňovať Veľké vydanie 1931 Posolstva Grálu, ako aj hociktoré dielo napísané Pánom v nemčine.

Naproti tomu v Kanade - a ešte menej v Európe, kde ochranná lehota diel je teraz 70 rokov - je dokonca i pre verziu francúzsku Veľkého vydania 1931 od Luciena Siffrida. Autorské práva jeho diela sú stále pod ochranou zákona, pretože on zomrel v r. 1964, čo v Kanade znamená ukončenie ochrannej lehoty autorských práv až v r. 2014. To znamená, že pre komercializáciu knihy Luciena Siffrida v Quebeku by bolo treba obdržať oprávnenie od dedičov autorských práv Luciena Siffrida.

Čo zaručuje pôvodnosť Veľkého vydania 1931 v nemčine uverejneného Vydavateľstvom Bernhardt, to sú všetko exempláre, ktoré majú v držbe osoby, ktoré poznali tú dobu alebo ich dedičia, takisto aj jestvujúce faximílie, ktoré existujú a zaručujú súhlasnosť. Takto nám potvrdila tiež toto jedna Európanka, pani Alexandra Frei elektronickou poštou, že má u seba exemplár Veľkého vydania z r. 1931, ako aj Doznievanie Posolstva Grálu I. diel, ktoré boli vydané pôvodne Vydavateľstvom Pána: Der Ruf (Volanie).

Čo sa týka pokriveného vydania 1949/51 a nasledujúcich, vedenie Lac Simon v Kanade síce teraz predstiera opak, nič a nikto nemôže zaručiť jeho pôvodnosť z toho dôvodu, že úplný domnelý rukopis pripravený do tlače tohto vydania predpokladajúc, že bolo overené rukou Pánovou, nebolo nikdy ukázané nikomu! Tento domnelý predpoklad o existencii týchto rukopisov Pánových, čo skutočne a radikálne mení obsah formy Veľkého vydania 1931, ešte stále nebolo potvrdené a je podporované len tými, ktorí uverejnili a dali do obehu toto pokrivené vydanie z r. 1949/51 a tiež ich podporovateľmi, ktorými sú spoluviazaní v zlyhaní - zrade.

12

A títo - počnúc Freyerovcami, Vollmannom a spol. - už opustili Zem bez toho, že by boli ukázali tento predpokladaný neviditeľný a záhadný rukopis a ani neodpovedali na otázky položené tými, ktorí žiadali overiť a vidieť tento rukopis.

Ostatne v liste z 11. septembra 1996 adresovanom nemeckým nositeľom kríža, Jürgen Sprick z Nadácie Posolstva Grálu tvrdí čo sa týka jeho, že taký úplný rukopis pripravený do tlače, podpísaný Abdrushinom jednoducho neexistuje!!!

Na záver, dnes v júli 2002, ktorýkoľvek jednotlivec (z absolútne istého právneho hľadiska v Quebeku a napríklad i vo Švajčiarsku),každá osoba má pozemské právo legálne získavať, kupovať, čítať, vydávať, tlačiť a komercializovať napísané originálne a úplné dielo Abdrushinovo v nemčine.

***

Kapitola III.

Pokrivené Posolstvo Grálu

 

Nové vydanie Posolstva Grálu (PG), nazvané z poslednej ruky, t.j. oficiálne vydanie 1949/51 Medzinárodného hnutia Grálu je neúplné, pokrivené a v zmätku oproti pôvodnému Veľkému vydaniu 1931 a Doznievaniam k PG, čo je priamo proti vôli Abdrushina.

Po vydaní 1949/51 usporiadanie prednášok Veľkého vydania 1931 bolo pozmenené. Avšak v r. 1934 v prednáške „Ja posielam vás" - Doznievanie PG I, nefiguruje jedna prednáška v pokrivenom vydaní Medzinárodného HG, kde Abdrushin jasne hovorí učeníkom:

„Ak chcete odovzdávať Slovo ďalej, tak to robte formou akú som ja vám dal! Nech tam zostane moja vôľa akou je a nevkladajte do tej istej reči vašu vôľu naviac.

Hlásajúc moje Posolstvo, musíte presne sledovať usporiadanie, ktoré som ja vám dal! V tomto usporiadaní je úmyselne vložené múdre vedenie pre ľudské duše, usilujúce ku Svetlu. Nesmiete v ňom ľubovoľne zmeniť nič. V usporiadaní prednášok mnou určenom sa vyžaduje neustále dozrievanie; lebo ja začínam s počiatkami vecí až dosiaľ pochopených a zväčšujem po troche poznanie tou mierou, aby ma ľudský duch mohol v tom sledovať.

V   stavbe môjho Posolstva je skryté tajomstvo Všemúdrosti. A s touto múdrosťou sa musíte
zhodovať vo všetkých prípadoch.

Neodovzdávam vám Posolstvo, aby ste mohli s ním zaobchádzať podľa vašej vôle pri odovzdávaní ľudským bytostiam, ale vyžaduje, aby ostalo nezmenené vo všetkom čo skrýva a také aké je! Ten, kto chce zmeniť čo i len najmenší zmysel, najmenšie slovo, aj pri najlepšej vôli - sa previňuje! Je to svätá reč Božia, ktorej sa ľudská bytosť nesmie dotknúť, možno preto, aby ju usporiadala pohodlnejšie pre seba alebo tiež pre väčšiu ľahkosť porozumenia ľudskými duchmi - lenivými!

Usporiadanie musí zostať také, aké som ho ja vám dal. Ten, kto sa v ňom pokúsi čo i len niečím pohnúť, musí sa vylúčiť s milosti odovzdávať ho iným.

UŽ sa dosť nahrešilo v tomto ohľade so Slovom Ježiša...

V jeho usporiadaní Posolstvo ponúka ľudskej duši neustále napredovanie k výšinám.
Venujte tomu pozornosť a nedajte sa nikdy strhnúť, aby ste to prekrucovali. Uchopte to pevne
a vryte hlboko do seba, pretože odtiaľ vychádza pomoc pre ľudské bytosti. "

13

Forma, stavba - to jest slová, vety, výrazy, čas slovies a usporiadanie prednášok - dané Abdrushinom, to je Veľké vydanie 1931 a Doznievania k Posolstvu Grálu a nič iné! Doznievania k PG, ktoré sa nachádza z časti v III. zväzku pokriveného vydania 1949/51 PG, nemajú teda miesto v PG ako takom. V prednáške „Ja posielam vás," písanej pre učeníkov, Abdrushin upozorňuje na dôležitosť, aby sa prednášky Doznievania nemiešali s tými z Posolstva:

„To nemôže ísť spolu, pretože musia nasledovať jedna za druhou, aby sa mohol zvýšiť stupeň správneho porozumenia. Ten, kto sa v ňom pokúsi pohnúť nech je to čokoľvek, musí byť vylúčený z milosti odovzdávať ho druhým. "

Prednáška „Ja posielam vás" sa obracala na učeníkov, ktorí mali byť príkladom, teda nutne tiež na apoštolov, rytierov, na Máriu a Irmgard. Podľa tých istých slov Pána, po jeho odchode, Mária, Irmgard, Alexander a H. Vollmann sa teda vylúčili z milosti odovzdávať jeho Slovo, pretože ho falšovali.

V prednáške „A keď sa ľudstvo spýta" je napísané:

„Ľudské bytosti to zažijú na vlastnej skúsenosti aj keď sa v súčasnosti vysmievajú z tejto veci. Ich duše musia byť otrasené hroznými prevratmi a takto pripravené naliehavým prianím chcieť prijímať. Potom už uznajú bohatstvo môjho Posolstva na ktorom nebude ani slovo zmenené, - ale ono je a zostane také ako je v súčasnosti dané mnou.-"

(Doznievanie I. diel, prednáška č. 56)

Slovo JE a je to ľudstvo, ktoré sa musí k nemu priblížiť. Prišlo až k nám, iste, ale my sa musíme namáhať, aby sme ho uchopili: Tak to chce zákon. Zlyhanie povolaných a ľudstva nijako neoprávňuje k žiadnej zmene v Slove, ktorá by prinútila Abdrushina vyňať túto časť vety:

„ale to je a zostane takto ako je to teraz dané mnou."

Hoci prednáška Ja posielam vás bola napísaná v r. 1934 a zlyhanie povolaných sa datuje od 1936, to nič nemení na tom čo Pán napísal, pretože 22. októbra 1939, to jest 3 roky po žalostnom zlyhaní povolaných Abdrushin prehlásil na gestape, že ani najmenšia vec nebola zmenená v jeho Slove:

„Nič iné sa nestalo alebo nebolo zmenené, ale naopak, všetko zostalo také ako bolo, slovo za slovom. A tieto slová sú mojím nezmeneným a úplným presvedčením. "

Vydanie Posolstva Grálu 1949/51 je dôkazom, že ľudské bytosti, t.j. vedúci zakladatelia Medzinárodného hnutia Grálu na čele s Máriou, Irmgard, Alexandrom a Vollmannom, po jeho odchode neuverejnili všetky slová Pánove, o ktorom hovorili, že sú jeho služobníkmi!

Predsa v r. 1934, keď Abdrushin hovoriac o prítomnosti a budúcnosti, tvrdil, že nikdy, či už v blízkej alebo v ďalekej budúcnosti nezmení ani jediné slovo z toho, čo napísal! Nič nezáleží na okolnostiach: nikdy!

Spomenuté vydanie z r. 1949/51 poslednej ruky a falošne prepracované je tiež neúplné. Celkove bolo vynechaných 15 prednášok. Okrem toho ako sa uvádza v „Duchovné úrovne IV" (II. diel Doznievania č. 13) boli vynechané odstavce a tiež celé strany; taktiež vynechané slová nahradené inými a pripájané vety! Bolo zmenených 16 prednášok. Podľa neúplného zoznamu bez počítania slov, bolo vynechaných asi 482 časti textu. V jedinej prednáške Svätá Hora, bolo vynechaných 31 odstavcov.

Uvedené zmeny boli vykonané aj napriek Pánovmu prehláseniu z 22. októbra 1939, keď ako spisovateľ a tiež Vyslanec Boží prehlásil pred gestapom, že...

14

„Na týchto slovách, ktoré sú moje, nebolo zmenené ani to najmenšie. Aj dnes ich možno čítať také, ako boli od začiatku. Z mojej strany nebolo nič zmenené, ale naopak všetko zostalo také aké je, slovo za slovom. Tieto slová sú mojím nezmeneným presvedčením a v dielach, ktoré som už napísal a sú k dispozícii je jasne vidieť moju vôľu. V nich som jasne spoznal pravú úlohu môjho života pozostávajúcu v tom, aby som otvoril cestu novému učeniu na Zemi."

Forma, ktorú dal Abdrushin svojmu Posolstvu vo Veľkom vydaní 1931 bola predvídaná a potrebná pre 144 tisíc nositeľov kríža.

Po ukončení Veľkého vydania 1931, tvoriaceho jadro a uhoľný kameň Pravdy, začal Pán systematicky rozvíjať jeho obsah a predvídal k tomu napísať ešte 9 kníh Doznievaní k Posolstvu Grálu a nie iné Posolstvo Grálu. Tým chcel pokračovať vo svojom vyučovaní ešte podrobnejšie, pretože to základné bolo už zväčša obsiahnuté vo Veľkom vydaní 1931 Posolstva Grálu.

****

Kapitola IV.

List učeníka HELMUTHA MÜLLERA IRM(IN)GARDE

 

Podľa oficiálneho stanoviska Správy Grálu uvedeného prostredníctvom jej hovorcu, apoštola H. Vollmanna sa vysvetľovalo, že sám Abdrushin prepracoval svoje Posolstvo za posledné dva roky svojho života v Kipsdorfe a ukončil ho súčasným vydaním z r. 1949/51, uvádzaným ako vydanie poslednej ruky.

Podľa Roselis von Sass z Ordem du Grál v Brazílii to malo byť počas posledných štyroch rokov jeho pozemského života.

Avšak podľa učeníka H. Müllera - Schlaurotha, u ktorého Pán býval v Schlaurothe od septembra 1938 až do Turíc 1939, Abdrushin mu nikdy nehovoril o prepracúvaní jeho Posolstva. Zaiste písal, pretože požiadal J. Wagnera, aby schoval balík rukopisov o hrúbke 5 cm, čo J. Wagner aj urobil, skryjúc ten balík pod trám podstrešia Schweizerhofu v Kipsdorfe. Ale tieto listy sa až dodnes nikdy nenašli, aj keď ich mnohí hľadali.

V deň slávnosti Žiariacej hviezdy r. 1996 sa duša J. Wagnera zjavila jednému médiu, hovoriac pri plnom vedomí, že tie texty boli plné utrpenia, v ktorých Abdrushin vyjadril všetok svoj žiaľ oproti správaniu povolaných a ľudstva. Toto sa zhoduje so svedectvom J.Wagnera ešte za jeho života.

„ Citujúc Pána, pán Wagner píše:

Viete dobre, pretože som vám to už naznačil, že vaša domácnosť bude v pohode, pokiaľ vaša manželka bude túžiť po Svetle. Riaďte svoj život týmto spôsobom a konajte uvážene, pretože vyvolené čestné páry to budú mať ťažké a nebudú ušetrené rán medzi týmto ľudstvom na tejto zemi; ale títo vyvolení sa vždy budú môcť chopiť mojej ruky vyciťovaním.

Tiež som vám dal písomnosti, ktoré ste schovali, pán Wagner. Možnože ešte poslúžia nejakému užitočnému účelu."

(Abdrushin)

15

Po zatknutí Abdrushina 12. marca 1938 sa učeníkovi H. Müllerovi podarilo oslobodiť ho v júli 1938, najmä zásluhou jeho členstva v nacistickej strane, ktorej sa pôvodne chcel vzdať, ale Pán ho od toho odradil s poukazom, že v budúcnosti to môže byť ešte užitočné pre záchranu prostredníctvom niektorej osoby z tejto organizácie. To sa aj potvrdilo, lebo v auguste 1938 gestapo v Gorlici oslobodilo Oskara Bernhardta, ale sa musel hlásiť v ich kancelárii. Ale H. Müller sa musel za neho zaručiť svojim životom i majetkom.

Túto intervenciu Hellmutha Müllera apoštol H. Vollmann šetrne zakryl v oficiálnom životopise Pánovom, akoby Abdrushin nikdy nebol býval v Schlaurothe, kde predsa potom býval počas deviatich mesiacov s Máriou, Irmgard a Alexandrom.

Pri pohrebe Pánovom v Kipsdorfe bol jedine H. Müller poverený niesť jeho rakvu miesto zeleného rytiera Kurta Uliga, ktorý vôbec neprišiel na pohreb 11. decembra 1941 do Biskupic - rodné mesto Abdrushina.

Tento verný, ktorý bol pri Pánovi až do jeho posledného dňa, nikdy nepočul od Pána, že by prepracovával Posolstvo Grálu.

Čo o tejto záležitosti napísal H. Müller 6. marca 1976 Irmgarde Freyer, je následovné:

„Kto pristúpil k pozmeneniu Posolstva Grálu v povojnovom vydaní vzhľadom na Veľké vydanie, uverejnené Pánom v r. 1931 a tiež Doznievaní PG - diel I, v r. 1934?

Už za Jeho života pani Mária neverila v Jeho poslanie. O tom môžem dosvedčiť. Dňa 6. decembra 1941, v deň smrti Pánovej, som bol v Kipsdorfe a väčšinou som sa zdržiaval v obývacej miestnosti. Asi 1-2 hodiny predtým, ako Pán opustil svoje pozemské telo, prišla ku mne pani Mária. Postavila sa predo mňa a spýtala sa: „Ešte stále veríte, že On je Synom Človeka? Ja to nemôžem uveriť. "Ja som odpovedal úplne zdesený: „Ale, pani Mária, ako ste prišli na takú myšlienku?" Na to mi odpovedala: „Áno, pretože musí toľko trpieť!" A ja jej na to: „Ale, pani Mária, spomeňte si na Ježiša, ktorý musel predsa zniesť ešte viac, keď Ho ukrižovali." Ona sa odo mňa odvrátila so slovami: „Bez pochyby máte pravdu!" Opustila miestnosť a znovu sa odobrala do izby, kde zomieral Pán. Toto prehlásenie robím miestoprísažne...

Pán v Doznievaní k PG diel I. hovorí: „Potom (ľudské bytosti) už spoznajú bohatstvo Môjho Posolstva, v ktorom sa nezmení ani slovo, ale je a zostane také, ako som ho dal teraz Ja." Ak Pán, i napriek týmto slovám, pevne Ho zaväzujúcim, by sa vzhľadom na ev. ďalšie vydanie (čo však v posledných rokoch Jeho života bolo z politických dôvodov úplne nemysliteľné), bol pustil bez odkladu prepracovať dôkladne zmysel Posolstva a odvrátiac sa od všetkých prehlásení, týkajúcich sa jasne Jeho osoby a celého Jeho poslania, potom by to nebol mohol urobiť bez patričného vysvetlenia, či už v predslove alebo na inom mieste knihy...

V liste „Communication" (Oznam) Dr. Walkhoff vo februári 1956 vysvetľuje pre nemeckých nositeľov kríža tieto zmeny nasledovne: „Stalo sa len kvôli ľudským bytostiam, že ich súčasné správanie vyžaduje zmeny za účelom lepšej schopnosti prijatia." S týmto vysvetlením často operovala Správa Grálu, ale žiaľ, tým protirečí Posolstvu. Pán povedal: „Slovo sa nemá riadiť podľa ľudských bytostí, ale ľudia podľa Slova! Lebo Slovo je, ale ľudia sa majú ešte len stať. "

Dôrazne popieram tvrdenie, podľa ktorého Pán mal zmeniť Posolstvo do povojnovej formy a tým by zradil svoje poslanie. A taktiež popieram tvrdenie, že by Pán bol zanechal dokončený rukopis výlučne ním označený ako pripravený k tlači pre nové vydanie Posolstva. Popieram tiež tvrdenie, že by Pán bol zanechal písomnú doložku, aby sa v budúcnosti uverejňovalo iba Posolstvo podľa tohto rukopisu.

16

Toto potvrdzuje istotu, že po vojne niekto tretí zbavil Pánovo Posolstvo za nejakým účelom Jeho najhlbšieho a najhodnotnejšieho obsahu! (H. Müller).

Na strane č. 5 časopisu Oznamy z februára 1956 Dr. Walkhoff pripája:

„ Ostatne až do r. 1950 sa predávali obidve vydania a vo výnimočných prípadoch ešte aj neskoršie. Je vyhradené novej ďalšej dobe, aby sa znovu sprístupnila prvá verzia Posolstva. Vôľa Pánova je pre nás rozhodujúca a podľa nej bude pre ľudí prístupné jedine vydanie Ním prepracované" (Dr. Walkhoff)

Táto veta ukazuje jasne, že v r. 1956 Medzinárodné hnutie Grálu uvažovalo definitívne odstrániť do zabudnutia Veľké vydanie z r. 1931.

Taká možnosť sa však už po odchode Irmingard Bernhardt - Irmgard Freyer nepredvídala, pretože na základe jej testamentu zo 6. decembra 1985, iba prepracovaná pokrivená verzia z r. 1949/51 sa teraz Medzinárodným hnutím Grálu - cirkev na Vomperbergu, Nadáciou Grálu a všetkými národnými hnutiami považuje za definitívnu. Pán Müller upozorňuje na skutočnosť, že Pán v povojnových vydaniach už nie je ten, ktorý bol zvestovaný Ježišom, to jest Synom Človeka, vyslaný Bohom.

Vydanie v troch zväzkoch z r. 1961/62 obsahuje zmienku, že je to vydanie „poslednej ruky." To znamená, že toto vydanie je posledné, uskutočnené samotným Pánom. Vy sama, slečna Irmingard, už po roky tiež prehlasujete, že všetky zmeny uskutočnené v Posolstve, urobil Pán a Posolstvo, zostavené Pánom, sa nachádza vo Vašich rukách. Tieto prehlásenia vzbudzujú zakaždým nové pochybnosti, ale by sa ihneď odstránili, keby ste verejne ukázali ten rukopis, podpísaný Pánom, ako pripravený k tlači - a kvôli pravde, celý spis.

Pán vo svojom prehlásení v Kipsdorfe dňa 26. októbra 1939, teda v dobe, keď jeho PG a aj On sám bol politicky vyobcovaný jasne prehlásil:

„Tieto moje slová neboli ani najmenej zmenené. Ešte aj dnes ich možno čítať presne ako na začiatku a môžu sa považovať ako dôkaz a podstata mojej odpovede. Také, aké sú dnes, boli od začiatku. Ak kvôli osobnému presvedčeniu ktoréhokoľvek človeka by mali byť pokrivené alebo zmenené s výhovorkou na iné vplyvy alebo zámery, v tom prípade sa mi nebude môcť vyčítať úmysel akéhokoľvek klamstva. Z mojej strany sa nestalo nič, čo by bolo zmenené, ale naopak, všetko zostalo také, ako predtým slovo za slovom. A tieto slová sú mojím nezmeneným a úplným presvedčením...

Až do 26. októbra 1939 nebola teda ani najmenšia vec zmenená. Z toho vyplýva, že až od tohto dňa mohol Pán pomýšľať prepracovať Posolstvo. Až do svojej pozemskej smrti na vykonanie mnohých výňatkov, skratiek, prídavkov, prepracovania prednášok, vynechávania pôvodných prednášok, vkladanie nových a zostavenie nového rukopisu pripraveného k tlači, nemal viac než dva roky života z ktorého ten posledný bol poznačený chorobou. Teda to nebolo možné!

Avšak to nie sú iba súčasné dôvody na základe ktorých mám pochybnosť, že existuje rukopis podpísaný Pánom ako pripravený k tlači, zhodujúci sa s textom súčasného Posolstva, ale sú to ešte vážnejšie veci. Pán ako nositeľ Božieho poslania vo svojej záverečnej reči na konci prehlasuje:

„Ja som Syn Človeka, Imanuel,,

Toto vyznanie viery sa opakuje a potvrdzuje v pôvodnom Posolstve na veľmi mnohých miestach. Citujem z nich len časť prednášky Ježiš a Imanuel:

„A mňa, ako Imanuela ..."

17

Toto záverečné prehlásenie práve tu citované, ako aj všetky prednášky alebo odstavce označujúce priamo Pána, sa už nevyskytujú v povojnovom vydaní a to aj napriek tomu, že Pán sa označil ako Vyslanec Boží vo svojom prehlásení z 26. októbra 1939! Ak Pán preškrtol sám prehlásenie, podľa ktorého prišiel na zem z Božskej sféry s poslaním, to by bolo sklamaním a možno i zradou jeho poslania. Tým by mohol hrozne sklamať všetkých tých, ktorí v Neho verili. Ani ten najhorší z jeho protivníkov by si nemohol pripísať takú nízkosť tohto druhu. Ale tí, ktorí vo vydaniach uverejnených po smrti Pánovej vyškrtli alebo zmenili vytlačené odstavce z dedičstva Pánovho pre nové PG, nejednali inak. Títo sa tiež zaraďujú ako zradcovia Jeho poslania!

Aby bolo dokonale jasné, poukazujem na skutočnosť, že nehovorím o chybách opravovaných viet, štylistických zlepšovaniach a iných a iných menej dôležitých opráv, ale jedine a výlučne o skutočnosti, že Pán v povojnových vydaniach, už nie je Tým, ktorého zvestoval Ježiš, teda Syn Človeka, vyslaný Bohom. Ak prehlasujete, že Pán takpovediac sa škrtol sám kvôli ľuďom zajtrajška, tak ho obludne obviňujete! Tým ho obviňujete z odvolania, z domýšľavosti, z omylu alebo dokonca z rúhania!!! Ani samé posolstvo Ježiša nebolo nikdy takto popierané.

Je to pravda a prednáška „Všemúdrosť" je toho najzjavnejším dôkazom! Už len v tejto samotnej prednáške bolo vo vydaní 1949/51 PG meno IMANUEL trikrát vynechané cirkvou na Vomperbergu!

V prednáške „Hora spásy," v odstavci, kde Abdrushin hovorí, že je jedno s Otcom, bolo vynechané!

„Pretože v skutočnosti viete kto som: Všesvätá vôľa Boha Otca! Z toho predsa jasne vyplýva, že prichádzam od Otca, že Mu slúžim, berúc z Jeho pôvodnej sily a Jeho Všemohúcnosti a že som v Ňom a On vo mne!"

(Abdrushin - Doznievanie II. diel)

A to nie je všetko! V pokrivenom vydaní 49/51 cirkvi na Vomperbergu nie sú prednášky „Syn Boží a Syn Človeka, a Ježiš a Imanuel.

Pán nemohol preškrtnúť svoje meno na viacerých miestach svojho písaného diela, zvlášť, kde sa priamo odvoláva na svoju pravú identitu, ako napr. v tejto vete prednášky „Kristus riekol," ktorá bola vynechaná v pokrivenom vydaní v r. 49/51 PG:

„ Ja, Imanuel. Ja vám dnes hovorím "

(Abdrushin)

Pán sa nemohol takto vyškrtnúť zo svojich písiem, zo svojho Slova: To je nemožné! Lebo to by sa rovnalo, ako to napísal H. Müller odvolaniu až zrade svojho poslania pred svojím Otcom!

Presne tak, ako Mária - Ruža, časť Parsifala, nemohla sama pokriviť sväté Slovo v tomto zmysle! Ale Mária Freyer - Bernhardtová áno! Avšak nie Mária Ruža! A presne tak, ako Irmingard - Čistá Ľalia, časť Parsifala, ani ona nemohla pokriviť sväté Slovo v tomto zmysle! Avšak Irmgard Freyer, áno! Nie však Irmingard Čistá Ľalia!

Ako sa možno odvážiť myslieť čo len na tisícinu sekundy, že Abdrushin, Syn Ducha svätého, časť Parsifala, alebo Mária - Ruža, alebo Irmingard Čistá Ľalia, inak povedané, že by Svätý trigon sa bol sám zaprel pred ľuďmi, popierajúc týmto činom svoje poslanie?

Ježiš - Syn Boží to neučinil, Abdrushin Syn Ducha svätého, teda druhý Syn Boží to tiež neučinil!

18

„Kristus bol živým Slovom. Ja som živým krížom i mečom! Kristus nebolo jeho meno. Jeho meno bolo Ježiš. On bol Kristom, pretože Kristus znamená: Ten, ktorý ukazuje cestu ku Svetlu.

Ja som Kristus, ale ja prinášam súd!"

(Abdrushin)

Dôsledkom tohto zradného podvodu bolo, že Svetlo odňalo Sväté Slovo z roku 1931 z rúk Medzinárodného hnutia Grálu - cirkev na Vomperbergu. Pretože Veľké vydanie v r. 1931 PG s jeho Doznievaniami, bolo úmyselne zbavené dôležitých častí z dôvodov absolútne nepochopiteľných, vydáva ho opäť pán Bernhardt z Vydavateľstva Bernhardt, Montreux, Švajčiarsko, od r. 1998. Z hľadiska duchovnej symboliky je vysoko význačné, že menovec Oskara Ernst Bernhardta, istý Bernhardt, môže uverejňovať Veľké vydanie z r. 1931 PG so všetkými prednáškami Doznievaní k Posolstvu Grálu!

Vypadá to, akoby sám Pán znovu získal svoje pôvodné dielo, odhaľujúc takto všetky lži cirkvi na Vomperbegu týkajúce sa Jeho Slova.

Na konci svojho listu Hellmuth Müller predvídal, že jeho obsah by mohol byť jedného dňa zverejnený pre stúpencov Posolstva Grálu, ak to dovolia udalosti. Uverejnením týchto výňatkov sa toto dôležité predvídanie stáva skutočnosťou.

*****

Kapitola V.

OSPRAVEDLNENIE ZLYHANIA ĽUDSTVA

 

Zlyhanie povolaných v r. 1936, zlyhanie Nemeckého národa a zlyhanie Českého národa, povolaného vystriedať Nemcov v r. 1937 a teda aj zlyhanie ľudstva všeobecne, vôbec neoprávňovalo k akejkoľvek zmene Posolstva, pretože Posolstvo je Posolstvo! Sväté a dokonalé! Takisto jeho Autor! Zlyhanie povolaných si zaiste vyžiadalo radikálnu zmenu v pôvodnom pláne Svetla pre nastolenie božieho kráľovstva na Zemi, ale aj vzdor tomu nevyžadovalo nijakú zmenu svätého Posolstva, lebo toto Posolstvo nebolo písané iba pre povolaných, ale preto, aby ľudské bytosti vôbec mohli znovu nájsť stratenú cestu k raju.

Počas troch rokov a deväť (9) mesiacov, t.j. od 12. marca 1938 až do jeho odchodu 6. decembra 1941 viedlo Gestapo proti Pánovi súdny proces s nasledovným obvinením:

„Podľa vyšetrovania gestapa On (Oskar Ernst Bernhardt) svojím správaním ohrozuje existenciu a bezpečnosť národa a štátu tým, že koná pre zakázané združenie, nazvané „Prírodno-filozofické združenie stúpencov Grálu."

Abdrushina zatkli 12. marca 1938, hoci príkaz vzatia do väzby vydali až 14. apríla 1938 pod č. 3093. V priebehu tohto procesu vypočúvali vyše sto svedkov, zatiaľ čo Pán počas svojho stráženého pobytu v Schlaurothe a Kipsdorfe bol povolávaný na mnohé vypočúvania.

Dňa 19. septembra 1939, potom 22. a 26. októbra 1939 v rámci vyšetrovania Oskar Ernst Bernhardt učinil pred súdom prehlásenie, v ktorom hovoril o svojom Poslaní, o hmotných podmienkach jeho vykonávania a tiež o jeho písanom Diele. Originály týchto prehlásení, ako aj všetky súdne spisy tohto procesu, nachádzajúce sa v justičnom paláci v Innsbrucku, boli zničené pri leteckom nálete. My tu reprodukujeme časť Pánovho prehlásenia z 22. októbra 1939, o ktorom sa zmieňuje Hellmuth Müller vo svojom liste zo 6. marca 1976, kde Abdrushin tvrdí nasledovné:

19

„ V rámci mojich snáh za účelom čiste duchovným jestvuje celý rad činností, kde už po tisíce rokov sa okrem vážne hľadajúcich pohybuje tiež mnoho ľudských bytostí, číhajúcich na okraji ciest, plných tŕnia, aby sa ihneď zavesili tam, kde očakávajú niečo zvláštne a aby sa tak sami zmocnili predovšetkým úspechov, ktoré ťažko vydobyl iný a využili ich len vo svoj prospech.

Tam, kde sa im to nepodarí, bojujú, plní nenávisti a zúrivej pomsty pod vplyvom takých osobných prianí, proti tomu, ktorému sa vnútili a na neho sa zavesili. V tom sa neboja použiť nijaký prostriedok, dokonca i ten najtrestuhodnejší, v domnienke, že v takýchto oblastiach je ťažko vyvrátiť a dokázať nimi používané falošné tvrdenia.

Našťastie v mojom prípade je to iné, pretože je vytlačené všetko, čo som povedal, teda všetky moje práce, o ktorých sa jedná, a kvôli ktorým ľudské bytosti našli cestu až ku mne a správali sa tiež tak, akoby všetko čo robili, záležalo od nich samých; poskytli tiež pôžičky, slúžiace na šľachetné účely na krytie pozemských požiadaviek tejto duchovnej činnosti. Na týchto mojich Slovách (Posolstve) nebola učinená ani najmenšia zmena. Ešte dnes sa môžu čítať ako na začiatku, tak presne a môžu slúžiť ako dôkaz a podstata mojej odpovede.

Také, aké sú ešte teraz, boli aj od začiatku. Ak pre hociktorú ľudskú bytosť sa má jej osobné presvedčenie zmeniť kvôli iným vplyvom alebo zámerom, potom sa mne nemôže vytýkať úmysel akéhokoľvek klamstva.

Z mojej strany sa nič neprihodilo ani nezmenilo, ale naopak, všetko zostalo také ako predtým, slovo za slovom.

V týchto mnou napísaných už jestvujúcich dielach, v ktorých sa dá rozoznať moja vôľa, som spoznal pravú úlohu môjho života pozostávajúcu v tom, aby som otvoril cesty novému vedeniu na zemi! Vedeniu o stvorení dosiaľ neznámemu, ktoré ľudským bytostiam poskytuje jasnosť a vnútornú stálosť. "

(Prehlásenie Oskara Bernhardta z 22. októbra 1939.)

To, čo hovorí Herbert Vollmann vo svojej červenej knižke, teda stráca zmysel:

„Mnohé bolestné udalosti a mnohé klamlivé skúsenosti prežité s ľudskými bytosťami stroskotávajúcimi čoraz viac duchovne, vnukli teda Abdrushinovi, aby takto zmenil PG, bez toho, že by zmenil jeho zmysel. "

Ako by teda mohol Pán zmeniť svoje Posolstvo z r. 1931, ak toto Posolstvo je viazané na Božiu Všemúdrosť?

Podľa H. Vollmanna všetky tieto zmeny súvisia s ochablosťou ľudstva, ktoré už nebolo schopné pochopiť pôvodné Posolstvo z r. 1931. Hlavným zdôvodnením, poskytnutým Máriou, Irmgardou, Alexandrom a ich hovorcom H. Vollmannom pre vydanie z r. 1949/51 je to, že Posolstvo malo byť viac prístupné ľudstvu počas jeho duchovného stroskotávania.

Veľké vydanie PG z r. 1931 obsahuje 91 prednášok a vydanie z r. 1949/51 Medzinárodného HG ich obsahuje 168. Doznievania k PG netvorili podstatnú časť Posolstva, ale boli vydané až po ňom. Mohlo teda pripojenie 77 prednášok byť pre ľudí Posolstvo pochopiteľnejším?

Nebolo by bývalo logickejšie urobiť opak toho, to jest dať ľuďom menej prednášok, ale zachovať ich nedotknuté, namiesto toho, aby sa im dalo viac a k tomu ešte pokrivené.

Ak podľa názoru, hovoriaceho, že duchovná chápavosť ľudstva poklesla a tých 91 prednášok bolo preň príliš mnoho, vo Veľkom vydaní z r. 1931, prečo sa za takých podmienok Pán jednoducho nevrátil k 43 prednáškam Fialového vydania z r. 1926 PG?

20

Týmto vydaním ľudstvo dostalo totiž dosť do rúk, aby spoznalo to podstatné, t.j. aby poznalo cestu do duchovného kráľovstva. A toto potvrdil sám Pán v r. 1927, teda rok po uverejnení Fialového vydania v zošitoch č. 5, 6, 7, časopisu Ruf (Volanie), nasledovne:

„ To je to, čo dnes ľudské bytosti potrebujú ku vzostupu. Ten, kto chce vedieť ešte viac, nespoznal ešte, čo mu bolo až dosiaľ povedané, a to, čo bude nasledovať by mu tiež nemohlo pomôcť."

(Abdrushin)

Tiež vydavateľstvo Listy Grálu to dosvedčuje v Tutzingu na jeseň v r. 1926.

„ Toto Posolstvo (fialové) kladie základný kameň bez medzier o novej prekvapujúcej štruktúre sveta, pochopiteľnej každej ľudskej bytosti svojím jasným a jednoduchým spôsobom! Vo svojom prekvapujúco stručnom prevedení, je univerzálnym kľúčom pre všetky kozmické záhady dosiaľ nerozriešené a pre všetky otvorené otázky ľudstva ako aj pre pochopenie každej udalosti."

Napriek všetkým týmto skutočnostiam, pochádzajúcim z ruky samotného Abdrushina, Irmingard Berngardt - Irmgard Freyer, rozoslala v r. 1988 list určený všetkým nositeľom kríža, aby, ako ona hovorila, sa ukončili tvrdenia spochybňujúce pravosť PG v jeho definitívnom vydaní v troch zväzkoch.

Tento list bol citovaný H. Vollmannom v jeho červenej knihe v r. 1993. Podľa neho Irmingard hovorí, že chce opraviť určité mylné tvrdenia, prichádzajúce z rôznych strán a šírené v poslednom čase.

„Posolstvo Grálu vo forme a v prevedení, ktoré mu dal sám Pán je definitívne.

Všetky texty, ktoré nie sú v ňom - alebo už nebudú - jeho časťou, nesmú už byť prístupné ľudským bytostiam. Už mnohokrát bolo upozorňované na túto skutočnosť.

Ľudia by mali byť vďační, že Posolstvom, ako ho vytvoril Pán s textami vytvorenými ním samým, ako aj poradím, ktoré určil on sám, bola im daná pevná opora pre ich celkovú existenciu. Tvrdiť, že nositelia krížov by pre ich vývoj potrebovali iné texty, ktoré by sa mali teraz uverejniť, svedčí o tom, že nedokážu rozlišovať a nechápu, že Posolstvo v jeho definitívnej forme, akú mu dal Pán, obsahuje všetko, čo potrebujú ľudské bytosti pre ich dozrievanie. To ostatne už Pán mnohokrát vysvetlil vo svojom Posolstve. "

Lenže to nie je vydanie Posolstva z r. 1949/51, ktoré sa má považovať ako Pánovo Posolstvo v jeho definitívnej forme, obsahujúce všetko pre dozrievanie ľudských bytostí, ale „Fialové vydanie z r. 1926," ako to zdôrazňoval sám Pán v časopise „Volanie - Ruf z r. 1927.

Okrem toho nám neide o to, aby sa nám povedalo, že nositelia krížov potrebujú pre svoj vývoj iné texty, ktoré by sa vyžadovalo teraz uverejniť, ale chceme vedieť či áno alebo nie, bolo Posolstvo oklieštené inými osobami než Pánom! A my hovoríme, že áno. Áno, a to aj napriek svedectvu učeníka Alfréda Gregoira, ktorému v septembri 1937 mal povedať Pán v jeho kancelárii vo Vomperbergu:

„V dôsledku nezrelosti ľudských bytostí stalo sa nevyhnutným zmeniť poradie prednášok v Posolstve, vzhľadom na to, že v tejto novej forme bude prístupnejšie pre ľudské bytosti. "

(Abdrushin)

Tu treba poznamenať, že tieto slová iba naznačujú prepracovanie poradia prednášok. Avšak v tomto prípade toto prehlásenie si protirečí so všetkým, čo Pán povedal v časopise

21

„Volanie" v r. 1927 vo svojom prehlásení a menovite o dva roky neskoršie po svedectve Alfréda Gregoira zo septembra 1937 vo svojom prehlásení z 22. októbra 1939!

Niečo podobné je i so svedectvom Daniela Swarovského z 3. júna 1975, na ktoré sa odvolávala cirkev na Vomperbergu - Medzinárodné HG, aby tým zdôvodnila oprávnenosť svojej činnosti.

V tomto svedectve Swarovsky tvrdí, že Pán mu povedal, že ešte raz prepracoval PG a súčasne končí túto prácu, bolo to v lete 1941 v Kipsdorfe. Pripojil k tomu, že týmto prepracovaním sa nič nezmenilo na obsahu Posolstva, ale že do tohto nového vydania zahrnul ešte ďalšie vlastné prednášky alebo už uverejnené v novinách po zakončení prvej verzie PG, čím nastali zmeny v poradí prednášok. Okrem toho Abdrushin povedal, že považoval za potrebné vzhľadom na zlyhanie ľudských bytostí zmeniť tiež mnohé odstavce textu.

Vyjadrenie k tomuto svedectvu:

1.  Pán ukončil prepracovanie PG a Doznievaní v lete 1941, asi 3 mesiace pred odlúčením

zo zeme.

2. Poradie prednášok zmenil, pretože musel zaradiť do novej verzie prednášky uverejnené

po r. 1934.

3. Pán zmenil mnohé odstavce textu v dôsledku zlyhania ľudstva.

Odkiaľ skutočne prichádza toto svedectvo a za akým účelom bolo učinené, toľko rokov po uverejnení vydania PG z r. 1949/51 Medzinárodného hnutia Grálu? Bolo to snáď pre umlčanie podozrenia z podvodu?

Tak ako svedectvo Alfréda Gregoira aj toto Daniela Swarovského protirečí všetkému tomu, čo povedal Abdrushin v časopise „Volanie" v r. 1927, vo Veľkom vydaní PG z r. 1931 a vo svojom prehlásení z 22. októbra 1939! Čo sa vlastne stalo?

Aby sme všetko uviedli na správnu mieru, treba si dobre znovu prečítať list H. Müllera zo 6. marca 1976, v ktorom sa hovorí, že medzi 26. októbrom 1939 - dátum Pánovho prehlásenia - v ktorom Pán tvrdí čierne na bielom, že vôbec nič nezmenil na PG a ani nemá v úmysle zmeniť čokoľvek, pretože jeho Posolstvo je jeho nezmeneným a absolútnym presvedčením; a do 6. decembra 1941 (deň jeho úmrtia), bolo nemožné, aby takú vec, ako je prepracovanie svojich spisov mohol vykonať, pretože Pán (podľa výpovede D. Swarovského mal iba jeden rok a 8 mesiacov života), pričom ten posledný rok bol už poznačený chorobou, ktorá v skutočnosti bola iba postupným chradnutím jeho tela, silou, ktorá nenachádzala odber. Teda už tú prácu nebolo možné zvládnuť.

Prednáška „A keď sa ľudstvo spýta" vyvráti tvrdenie, podľa ktorého Pán bol údajne nútený zmeniť odstavce Veľkého vydania z r. 1931 a Doznievaní k PG, a to nasledovne: „Ale to je a zostane tak, ako to je v súčasnosti dané mnou.

Ba, čo viac, počas tohto krátkeho obdobia, menej ako dvoch rokov, veľmi namáhavého z hľadiska fyzického, si mal Pán nájsť čas na napísanie rukopisu, spomínaného Jozefom Wagnerom, o hrúbke päť centimetrov. Teda, za menej ako dva roky mal Pán, v druhom roku už telesne oslabnutý, napísať rukou asi 500 listov a naviac ešte prepracovať a úplne rozobrať svoje PG riadok za riadkom, aby odstránil všetko čo nebolo dobré pre ľudstvo!

Všimnime si teraz dátum dvoch svedectiev, a to D. Swarovského a H. Müllera. Prvé je z 3. júna 1975 a druhé zo 6. marca 1976, teda o 9 mesiacov neskoršie. Vypadá to tak, ako keby H. Müller uvedomujúc si falšovania, cítil, že musí hovoriť verejne, aby vyvrátil tvrdenia D. Swarovského. Jeho svedectvo porovnané so svätým Posolstvom a prehláseniami podpísanými Pánom sa úplne zhoduje. Treba povedať, že nesúhlasil s tým, čo sa vtedy dialo, pretože po

22

druhej svetovej vojne 1939-45 sa dostavil na Vomperberg a navrhol svoje služby na prebudovanie Hory, kde však podľa jeho vyjadrenia bol odmietnutý. A nakoľko sa k tomu vrátil tiež v r. 1960, predložiac návrh reorganizácie Hory, bol tento zamietnutý Alexandrom a Irmgard Freyrovou. Po tejto príhode už nemohol povedať, že mu je jedno čo sa deje na Vomperbergu, pretože MHG už niekoľko rokov šírilo pokrivené PG.

Dokonca aj Roselis von Sass z Brazílie so svojím manželom potvrdili pravosť vydania PG z r. 1949/51 listom z júla 1990 takto:

„On (Pán) vybral zo všetkých prednášok všetko týkajúce sa jeho pozemských plánov, urobiac tak radikálnu revíziu. Avšak podstata zostala nezmenená, slovo za slovom! ... Niektoré časti boli ním zmenené, aby sa uľahčilo ich porozumenie. A takto On vykonalpodstatné zmeny, dokonca vynechal celé prednášky a tiež zmeny v nadpisoch rôznych prednášok."

Takto, dokonca keby aj sám Pán bol urobil tieto podstatné zmeny a pritom by podstata jeho Posolstva ostala nezmenená slovo za slovom - to nemá logiku! Len slepá viera môže prijať takú absurdnosť!

Na druhej strane Hary von Sass vo svojom liste z mája 1990 píše ako odpoveď nositeľom kríža v Brazílii:

„ Chcem vám povedať, že sme nevideli nijaký doklad, týkajúci sa prepracovania Posolstva Pánom, ale sme absolútne presvedčení o pravosti vydania z r. 1949/51. "

Ako prezidentovi Rádu Grálu v Brazílii, Mária mu nikdy nepredložila tento dôkaz rukopisu vydania 1949/51, avšak podľa H. Vollmanna tento dôkaz existuje na Vomperbergu, o čom je najdôležitejším svedkom sl. Irmingard. (Obežník H. Vollmanna z marca 1978)

Podľa Európanov všetci nositelia krížov, ktorí sa odovážili požadovať tieto dôkazy, boli vylúčení z Hory.

Ako píše pán Müller, všetky pochybnosti mohli byť ihneď odstránené, keby bol verejne predložený tento slávny, neviditeľný rukopis podpísaný Pánom ako pripravený k tlači.

Teda prečo už vyše polstoročia sa odmieta ho ukázať? Jednoducho preto, že neexistuje! Ostatne toto potvrdil aj Jürgen Sprick z Nadácie PG svojím listom z 11. septembra 1996 adresovanom nemeckým nositeľom kríža.

Je tiež zvláštne, že Pán za svojho pobytu u p. Müllera a aj potom pri jeho návštevách v Kipsdorfe, ani slovom sa nezmienil o takej dôležitej veci, ako je prepracovanie Posolstva!

Naopak, Pán vo svojom prehlásení z 22. októbra 1939 v Kipsdorfe sa vôbec nezmienil o zmene obsahu svojho Posolstva. Potvrdil, že jeho Posolstvo - jeho písomnosti neboli ani najmenej zmenené, že aj dnes pri ich čítaní sú také, ako boli v deň ich vydania. Tiež nám naznačil, že ak by mali byť zdeformované, tak to nebude pochádzať od neho. Svoju úlohu vždy splnil, bez toho, aby sa staral o to, koľko ľudí ho bude nasledovať, alebo nenasledovať.

Najlepšie to vystihujú jeho vlastné slova:

„Koľko ráz ma už ľudstvo vysmievalo a sa mi posmievalo, pretože som povedal už dopredu veci, ktoré sa zdanlivo ihneď nesplnili. Stúpenci sa stávali vlažnými a v základe pochybovačnými a nejeden mi v dobrom úmysle radil, že urobím lepšie, keď nebudem hovoriť o takých veciach, pretože to iba znižuje hodnotu učenia alebo ho dokonca úplne zničí.

Ľudské bytosti nevedeli alebo neverili, že Ja som samotný živý zákon a živá reč, reč Božia, ktorá neprorokuje, ale koná, vytvárajúc z pôvodu, reč, ktorá je: ČINOM!

23

Aj keby ma celý svet neustále zahrňoval výsmechom a posmechom a hoci by sa všetci odo mňa aj odvrátili, pochybujúc o mne, predsa by som hovoril bez vynechania čo len slova, tak ako som to urobil; pretože v Slovách spočívajú sväté splnenia!"

(Abdrushin II. diel Doznievania - Nový rok 1935)

Celá táto prednáška Nový rok 1935, bola vyňatá z pokriveného vydania PG 1949/51 cirkvou na Vomperbergu. Veríte úprimne, že keď napísal - hoci by aj ľudstvo pochybovalo o Ňom, aj tak by hovoril bez vynechania čo len jedného slova? Pán by si bol protirečil a učinil opak tohto vyznania viery, keby bol vynechal nie len jedno slovo, ale celú prednášku! To by znamenalo: zabudnite na všetko, čo som vám dosiaľ povedal, lebo to nebola pravda! Napriek všeobecnému nezáujmu ľudstva o sväté Slovo, i napriek mnohým utrpeniam od ľudí, Pán nič nezmenil na tom čo povedal a napísal až dosiaľ; Jeho reč - Slovo zostalo teda nedotknuteľné!!!

******

Kapitola VI.

Mária Freyer a Irmgard Freyer

alebo Mária, Ruža a Irmingard, Čistota?

 

Čo môžu povedať stúpenci Posolstva Grálu, od odchodu Abdrushina, falošne nazývaní nositeľmi kríža, keď veria, že reči o pokrivení PG z r. 1949/51 sú dielom Abdrushina a pochádzajú z úst Márie, Ruže, Irmingard , Čistej Ľalie a ich hovorcu?

Nič, absolútne nič! Musíme sa skloniť, pretože je úplne nemožné, aby Božskosť mohla klamať. Mária a Irmingard majú predsa pravdu, ony hovoria pravdu. Pravdu nemožno zaznávať. Stotožňujeme sa! My si musíme dať tú námahu, ak chceme tomu skutočne rozumieť.

Čo sa však stane, keď po objektívnom preskúmaní dospejeme k záveru, že získaná skutočnosť a porovnanie s Veľkým vydaním PG z r. 1931, radikálne odporuje tomu, čo hovorí Mária Freyer - Bernhardt, spojená s Božskosťou a tiež to, čo hovorí Irmingard Freyer - spojená s Čistou Ľaliou, keď obdržala Božskú iskru, ako aj tomu, čo je písané v Posolstve? Máme na všetko zabudnúť a tváriť sa, akoby to bola všetko iba ilúzia, ovocie nášho chorého mozgu a našej domýšľavosti? Alebo by sme sa mali držať nášho vyciťovania, ktoré nás vedie správnym spôsobom?

Nezávisle od skutočnosti, že tieto osoby boli v úzkom kruhu Pánovom, keby napriek tomu to bolo skutočne falošné, prečo je to tak? Bolo by správne vzdať sa nášho vyciťovania a nahradiť ho slepou vierou, takou, ktorú zaznával Abdrushin? Je to skutočne prípad svedomia! Čo robiť? Na jednej strane neomylná Božskosť a na druhej obviňujúce činy! Úplná nezlučiteľnosť. Svätokrádež a rúhanie!Mali by sme sa zriecť alebo napriek všetkému dúfať, že nájdeme odpoveď na túto záhadu? Mohli by sme sa čo i len odvážiť predvídať, že by sa mohla Božskosť mýliť? A ak áno, či sa skutočne mýlila, a čomu veriť odteraz? Čo nám teda zostáva?

Našťastie ostáva nám ešte nedotknutá verzia pôvodného Posolstva Pánovho, naše jediné úplné osobné doporučenie, nediskutovateľné!

24

Trojica IMANUELOVA, zakotvená v praduchovnom, je PARSIFAL-MÁRIA-IRMINGARD. Celkový TRIGON mal byť prítomný na Zemi: s Abdrushinom sa mala inkarnovať Mária, ako časť IMANUELA a JEŽIŠA, Božia láska a Irmgard Freyer, ktorá bola ako Nahome v dobe princa Abd-ru-shina sa mala stať Irmingard.

Abdrushin v liste 26. júla 1937 napísal okrem iného pani Roselis von Sass do Brazílie:

 Teda Ľalia tiež, od budúcej slávnosti sa bude nachádzať nad ľudstvom a bude pôsobiť zhora, zatiaľ čo Ruža sa len priblíži, aby začala svoju činnosť, s ktorou sa môže uplatniť až po najtvrdších úderoch meča súdu. 

Toto všetko vám bude jasné bez otáľania, už z povahy veci, podľa ktorej Láska sa môže uplatniť až bude očista celkom vykonaná. "

Mária bola sestra s liečivými rukami. Jej schopnosť uzdravovania bola veľmi účinná a hraničila so zázrakom. Avšak táto schopnosť sa zoslabovala až do úplného zmiznutia. Herbert Vollmann napísal na vysvetlenie tohto fenoménu, že to bolo v dôsledku nedostatku duchovného otvárania sa nemocných. Ak je to skutočne pravda, to ešte nevysvetľuje, prečo Mária stratila tento dar uzdravovania. Pokúsila sa pomôcť Abdrushinovi ešte v poslednej hodine jeho pozemského života, ale jej zásah sa ukázal ako skutočné utrpenie pre neho tým, že sa jej podarilo iba predĺžiť jeho agóniu.

Pre lepšie pochopenie čo sa odohralo 6. decembra 1941 v Kipsdorfe, máme svedectvo manželky J. Wagnera, ktorá bola u lôžka Abdrushinovho, keď opustil svoju pozemskú schránku a tiež svedectvo Helmutha Müllera, ktorý tam bol tiež:

6. decembra 1941 o 16,15 hod. Pán Imanuel opustil Zem.

Bolo vidieť, ako sa Pán pripravoval k odchodu. Bol pokojný, prekvapujúco pokojný, takže nikto nemohol uveriť, že Pán bol už vo chvíli odchodu. Dr. Hütter mu dal ešte injekciu na posilnenie, pretože Pán už bol v agónii, ale znovu sa prebral. Avšak veľmi často zápasil, čo bolo vidieť na prudkých pohyboch rúk akoby mával mečom v neuveriteľnom boji. Dámy boli už tiež veľmi nervózne a rozčúlené. Pobehovali sem i tam. Pán znovu upadol do agónie, ale opäť prišiel k sebe; uchopil ruku Dr. Hüttera s priateľským pohľadom. Už nemohol viac hovoriť, len jeho oči žiarili. Pán znovu upadol do agónie, keď predtým bol veľmi nepokojný. O 16,15 hod. opustil túto Zem navždy!"

(pani Wagnerová)

Svedectvo pána Müllera:

„Pán bol tak blízko k mdlobe, že Dr. Hütter povedal dámam, že mu dal injekciu na upokojenie srdca."

Aby posilnila účinok lieku, Mária sa rozhodla využiť svoj dar liečenia. Po injekcii zdvihla svoje ruky nad Pánom, aby ho udržala pri živote. Odpočíval relatívne pokojne, ale zakaždým, keď Mária zdvihla ruky, Pán sa trochu nadvihol a rukami sa oháňal okolo seba vo veľkom rozčúlení, najčastejšie však pravou rukou, ako keby držal meč v boji. To sa opakovalo 3 až 4 krát.

Ako to dosvedčil H. Müller, 6. decembra 1941 počas Pánovej agónie, pozemská Mária pochybovala, či Abdrushin bol Vyslancom Božím! Táto Mária už nebola spojená s Máriou Ružou od 19. júla 1936 v siedmom výročí obratu svetov, pretože podľa Abdrushinovho listu Roselis von Sass, Ruža mala započať svoju činnosť iba po súde. Počas tejto slávnosti z 19. júla 1936 vstúpil IMANUEL do pozemskej schránky Abdrushina a podľa svedectva J. Wagnera, vtedy Pán povedal:

„Mária, Božia Láska sa pomaly začína odpútavať od hmoty. "

25

Čo sa týka Irmgard Freyer, 7. septembra 1930, bola Pánom pozdvihnutá ako Irmingard, Čistá Ľalia týmito slovami:

„Teraz stojí kríž v ochrane medzi tebou a všetkými pozemskými prianiami tvojich blížnych. Ty nie si pre nich tu na zemi. Plášť, ktorý ti je určený, ťa zahaľuje. Tým si pozdvihnutá do môjho kruhu. Ľudstvo už nemá účasť na tebe. "

V r. 1936 žiadal Pán, aby Irmingard mala tvár zahalenú: Bolo nutné, aby ju ľudské bytosti nevideli a aby ani ona už na nich nepozerala. Ale v r. 1937 Irmingard, Čistá Ľalia sa znovu stala Irmgard Freyer, vyvinutý ľudský duch.

Takto aj Ľalia (podobne ako sa to stalo Márii 19. júla 1936), od budúcej slávnosti Čistej Ľalie 7. sept. 1937, sa bude znovu nachádzať nad ľudstvom a pôsobiť zhora. (Abdrushin 26. júla 1937)

Tvrdenie Herberta Vollmanna z r. 1993, ktoré v jeho červenej knižke hovorí, že Irmgard od 7. septembra 1930 bola vždy neustále spojená s trigonom až do svojej smrti, je teda falošné.

V lete 1943 Irmgard adoptovala Margu. Ak mala byť ešte spojená s Irmingard Čistou Ľaliou a ak chcela udržiavať ešte spojenie s ňou, nikdy nemala urobiť toto gesto. Prečo? Pretože týmto činom znovu vyvolala spojenie s ľuďmi, zriekla sa takto kruhu Pánovho svojím osobným rozhodnutím.

Adopciou Margy, Irmgard ukázala, že odvtedy sa znovu stala úplným členom ľudstva.

Aby sa Imanuelovej trojici vynahradil nedostatok dvoch ctihodných žien t.j. Parsifal, Mária, Irmingard, všetko sa sústredilo priamo a výhradne v Abdrushinovi. Od 19. júla 1936, pokiaľ sa týka Lásky a od 7. septembra 1937 Čistoty, Mária a Irmingard boli spojené v Abdrushinovi.

V roku 1941, keď Pán mal čoskoro opustiť Zem, zdôveril sa p. Wagnerovi, že teraz bolo veľmi ťažko pochopiť pozemskú Máriu. Prehlásil následovné:

„Ruža a Ľalia sú spojené vo mne a nádherná cesta do výšin lemovaná sprava i zľava Žiariacimi anjelmi, prichádza príjemne ku mne, akoby som už bol odvolaný. "

V rokoch 1936/40 Abdrushin povedal:

„Dve časti vyžarovania - Mária a Irmingard - by už vôbec nemohli žiť na zemi bez lúča Imanuela. Boli by opustené bez ochrany. "

Bolo to tiež v Kipsdorfe, kde prehlásil švajčiarskej nositeľke kríža; „Ruža a Ľalia sú spojené vo mne. Čoskoro opustíme Zem. "

Ešte raz, čo napísal H. Vollmann v záležitosti Márie je nepravdivé; pri jej úmrtí už nebola časťou Imanuela!

„Pani Mária opustila svoje fyzické telo. Oslobodená od pozemskej ťarchy, vrátila sa do svojej vlasti v Božom svetle ako časť Imanuela"

(Herbert Vollmann - červená kniha).

Keď Pán opúšťal Zem, povedal dvom dámam: „Nesmiete myslieť pozemsky, lebo mi to prekáža! "

Myslíte si, že Mária, Ruža a Irmingard, Čistá Ľalia, by jednali takto so Synom Ducha svätého, časťou Parsifala?

 

26

*******

Kapitola VII.

Mária Freyer - Bernhardt a Irmgard Freyer boli predstaviteľkami

BOHA na Zemi

 

V roku 1936 Abdrushin zveril Jozefovi Wagnerovi, svojmu vernému stolárovi:

„Nikto nie je na zemi, ktorý by ma mohol zastupovať; na základe toho nesmiete dbať na žiadne podobné otázky nikoho. Máte iba jednu hlavnú autoritu: Cit!

Musíte pracovať čistým a nezávislým spôsobom, pretože vaši vodcovia a pomoce sa držia po vašom boku. Zvlášť, keď ide o svätú vec. "

Ak to povedal v r. 1936, v dobe zlyhania povolaných, teda, keď tam boli Mária Freyer -Bernhardt i Irmgard Freyer, myslíte si, že tieto Pánove slová neplatili po jeho odchode?

Od 19. júla 1936, Mária Božia Láska sa pomaly začala odpútavať od hmoty; v dôsledku toho to znamenalo, že pozemská Mária nemohla a ani by event. nemohla predstavovať Abdrushina, pretože v nej nebolo už nič Božské. V skutočnosti predstaviteľ Boha, On sám musí byť Božský.

Predstaviteľ Boha alebo predstaviteľ Grálu, alebo Splnomocnenec alebo Zmocnenec BOHA, musí byť sám pôvodu BOŽSKÉHO!!!

„ Splnomocnenec BOHA už z povahy samej veci, nemôže byť absolútne ľudská bytosť, iba že, táto by prišla priamo z Božského, teda sama by niesla Božské v sebe!

Iba z toho všetkého by mohla vychádzať exkluzívne plná moc.

Pretože však ľudská bytosť nie je božská, je teda nemožné, aby mohla byť splnomocnencom alebo predstaviteľom Boha. Moc Božia nemôže byť prenesená na nijakú ľudskú bytosť, pretože Božia moc spočíva výslovne v samotnej Božskosti.

(prednáška - Ja som Pán, tvoj BOH).

To hovorí, že po odchode Abdrushina, nie je nijaký predstaviteľ Boha na zemi! Všetci tí, napr. ktorí si hovoria, že ak nesúhlasíme so Siegfridom Bernhardtom, protivíme sa Božej vôli, lebo on prijal mandát od Irmingard Čistej Ľalie, sa mýlia!

Siegfrid Bernhardt, ktorý nemá nič božského v sebe, dostal svoj mandát od Irmgard Freyer, jedného z vyvinutých ľudských duchov.

Podľa môjho vedomia, niet teraz nijakého predstaviteľa BOHA na zemi!

A tí, ktorí event. môžu alebo budú môcť riadiť novú výstavbu alebo nastoliť ríšu mieru, vládnuť v mene IMANUELA - PARSIFALA - ABDRUSHINA, to jest tí, ktorí budú môcť slúžiť pod príkazmi Parsifala, to jest napr. takí, ktorí vedú národy, budú služobníkmi, vykonávajúcimi, ako pripravovatelia cesty, ktorí tu už boli: Títo nikdy nebudú môcť byť menovaní alebo povolávaní za predstaviteľov Boha na zemi, a to aj keby konali v mene Boha, to jest, podľa Jeho príkazov: Ľudské bytosti ich nikdy nesmú považovať za predstaviteľov Grálu!

Skrátka, reprezentant Boha a služobník Boha, obidvaja jednajú v Jeho mene, ale ako predstaviteľ Boha môže byť kvalifikovaný len ten, ktorý má v sebe Božské.

27

Z tohto dôvodu Ježiš a Abdrushin boli pravými predstaviteľmi Boha na zemi. Takisto Mária a Irmingard počas niekoľkých rokov ako časti Svätého trigonu, pokiaľ Abdrushin bol ešte na zemi.

Ak v súčasnosti nositelia strieborných a zlatých krížov, povolaných cirkvou na Vomperbergu, považujú Siegfrida Bernhardta za predstaviteľa Boha, to potom pramení z rúhania a podvodu!

Všetko toto uvedenie na cirkevnú scénu, tento pápežský cirkus začal s prehlásením, keď Mária Freyer - Bernhardtová - už ako pozemská Mária, už po odchode Abdrushina, na slávnosti Ruže 29. decembra 1945, verejne prehlásila o oprávnenom pokračovaní svojho poslania, čím jej všetci tak sa zdá uverili, že je Mária - Ruža, teda, predstaviteľka Boha na zemi:

„Stojím teraz pred vami, aby som s Irmingard dokončila v mene Imanuelovom jeho dielo!"

Týmto prehlásením Mária Freyer Bernhardt postupovala ako falošná prorokyňa.

„Falošným prorokom je pravdupovediac ľudská bytosť, ktorá tvrdí s nástojčivosťou, že môže vykonávať nejakú vec vyhradenú pravému vyslancovi Božiemu!"

Až neskoršie k naplneniu tohto podvodu v mene Syna Človeka Irmgard Freyer, ktorá sa podpisovala Irmingard Bernhardt vystriedala Alexandra, dávajúc všetkým na vedomie v jej liste z 30. marca 1988, že bola predstaviteľkou Boha na zemi.

„Riadim Medzinárodné hnutie Grálu a všetky hnutia Grálu v rozličných krajinách a tieto sú pod mojou ochranou "

Abdrushinovo dielo, t.j. výstavba tisícročnej ríše mieru na Zemi, ako aj výstavba hradu Grálu o siedmych kupolách a siedmych jaskyniach, s ktorými sa malo započať v r. 1936 sa nemalo pokračovať ako bolo predvídané, pretože Pán v Kipsdorfe jasne povedalOttovi Ernst Fritschovi, že od teraz sa všetko stane inak:

„Z dôvodu hrozného zlyhania ľudstva a všetkých povolaných, všetko sa stane teraz inak. Ako sa to stane, ja to sám neviem, pretože ja splňujem! Ako teraz bude Božia moc konať, to tiež nemôžem podrobne zhodnotiť."

Ako mohla Mária Freyer - Bernhardt tvrdiť zvlášť v mene Imanuela, teda na Jeho príkaz pokračovať v niečom, čo samotný Pán i napriek svojim snahám, nemohol začať? Bez začiatku nemôže byť ani žiadne pokračovanie!

Pani Wagnerová, ktorá bola u lôžka Abdrushinovho v Kipsdorfe, keď upadal do agónie, povedala svojmu manželovi:

„Keď sa znovu Pán cítil lepšie, povedal, ako rýchlo bude napredovať výstavba, avšak v každom prípade inak; zakaždým znovu o tom hovoril, ako sa to stane a ako sa v skutočnosti všetko násilne zmení." 

V Kipsdorfe Abdrushin tiež povedal J. Wagnerovi toto:

„Zákon zvratného pôsobenia pracuje bez toho, že by sa dal pokriviť. Z toho dôvodu ostane cesta otvorená niekoľkým dobrým, ak budú o to prosiť, pretože vyvolení neumožnili nájsť cestu k Svetlu."

V dôsledku toho, po odchode Pánovom, biblická zmienka o vyvolených zahŕňa odteraz tých 144 tisíc a všetky ľudské bytosti verné Svetlu, teda to nie sú iba tí duchovia, ktorí boli spečatení na čelo na Patmose pre službu Grálu a tým vykúpia ich zlyhanie, ale nie nutne viazaní na cirkev zvanú Grál, ale každá ľudská bytosť s vrúcnou túžbou ku Svetlu, môže ešte

28

nájsť cestu do raja na základe zákona zvratného pôsobenia, ktorý ju čoraz viac pozdvihne k svetlým výšinám.

„Sú ľudia mimo Posolstva, ktorí prijímajú lúče, t.j. prúd sily zo Svetla a predsa nepoznajú Posolstvo a ktorí ho ani nečítali, ale ktorí ho vnútorne poznajú."

  (Abdrushin)

Môžeme my však skutočne s pokojným svedomím kritizovať Máriu a Irmingard? Máriu - Ružu a Irmingard - Čistú Ľaliu - nie; kritika sa môže vzťahovať iba na Máriu Freyer a Irmgard Freyer a na pravdu o ktorých sa tu hovorí. Mnohí povedia, že naša kritika je zbytočná, pretože sa týka, ako oni veria, tých, ktorých Pán sám nám odhalil Božský pôvod v jeho Posolstve. Treba sa na to dívať aj z hľadiska duchovného. Rozlišovanie citové a objektívne je tu na mieste. Nie je otázkou vedieť, či táto kritika je zbytočná a nevítaná, ale skôr vedieť, či je predovšetkým pravdivá.

Zabudnime na chvíľu, že Mária Freyer - Bernhardt a Irmgard Freyer, predstavujú pre tzv. nositeľov kríža a cirkev zvanú Grál - Máriu -Ružu a Irmingard - Čistú Ľaliu - a spýtajme sa veľmi pozorne na toto:

1. Bolo Posolstvo Grálu zmenené?                                 Odpoveď: Áno

  1. Bolo zmenené Pánom?                                       Odpoveď: Nie
  2. Jestvuje Medzinárodné hnutie Grálu?               Odpoveď: Áno
  3. Bola táto organizácia chcená Pánom?               Odpoveď: Nie
  4. Jestvuje propagácia - marketing pre

            šírenie Posolstva Grálu?                                      Odpoveď: Áno

  1. Toto šírenie bolo chcené Pánom?                       Odpoveď: Nie
  2. Zrušil Pán všetky povolávania?                          Odpoveď: Áno
  3. Dáva medzinárodné HG zlaté kríže?                  Odpoveď: Áno

Po jasných odpovediach na uvedené otázky vo svetle historických faktov a pôvodného Posolstva Grálu z r. 1931, môžeme sa teraz zamerať iba na tých, ktorí zneuctili a zmrzačili Slovo Imanuela a sú pôvodcami toho, čo možno nazvať svätokrádežným ohováraním, teda na vedúcich zakladateľov cirkvi vo Vomperbergu a všetkých zodpovedných vedúcich slúžiacich národným cirkvám, ktorí sa sami prehlásili ako predstavitelia Boha na zemi. Napr. HG Lac Simon v Kanade a ďalšie.

Ale vráťme sa opäť k dielu Pánovmu, ktoré nikdy nemohlo byť vytvorené ľuďmi. Jeden z príkladov pre mňa je, že Irmingard Bernhardt - Irmgard Freyer nemala v tejto záležitosti vôbec rozhodovať, bol jej pokus dať vystaviť chrám Grálu na Vomperbergu v r. 1983/84 neúspechom, pretože architekt Edgar Frasch bol odvolaný Pánom - zomrel 17. 2. 1984, ešte pred tým, než sa mohol dať do diela. Ba, čo viac, chrám Grálu v Nigérii a chrám Grálu vo výstavbe v Lac Simon, Kanada sú nesprávne. Nesmú sa pomenovať ako Chrám Grálu, lebo má byť len jeden chrám Grálu na zemi, ktorý bude pozemským napodobením hradu Grálu na vrchole raja. To všetko povedal jasne Abdrushin vo Veľkom vydaní PG 1931 v poslednom odstavci prednášky „Vývoj stvorenia:"

„Jedného dňa sa má normálne stať na zemi odlesk raja skutočného, založeného vznešenou rukou Syna Človeka na začiatku tisícročného kráľovstva a súčasne tiež tam vyvstane pozemská kopia hradu Grálu, ktorého pôvodný model sa týči na najvyššom vrchole skutočného raja, ako jediný a opravdivý chrám Boží, ktorý tam jestvuje až dosiaľ. "

V prípade, ak bude na zemi postavených viac chrámov, bude však iba jediný chrám Grálu. Úmysel chcieť vystavať všade na zemi chrámy Grálu, je teda nesprávny.

Iné dôležité hľadisko, ktoré treba brať do úvahy je to, že Mária a Irmgard boli ženy; teda z logického hľadiska duchovného, prácu postaviť znova na koľaje vlak Grálu -

29

predpokladajúc, že by to skutočne bola vôľa Pána - by pripadala nie žene, ale mužovi z jeho drsnou silou a aktivitou! Podľa zákonov stvorenia žene pripadá prijímanie a mužovi uskutočňovanie na zemi. Založením novej organizácie, Mária a potom Irmgard ako ženy zradili tichú ženskú silu, ktorá má konať v tichosti a negatívne!

V prednáške „Žena neskoršieho stvorenia" Pán veľmi jasne vysvetľuje úlohu ženy. Okrem iného sa tam uvádza:

„Ale dnešný ženský svet šliape nohami po svojej opravdivej moci a svojej vysokej úlohe; prechádza slepo popritom a zločinné ničí všetko, čo prechováva v sebe posvätného charakteru a miesto budovania, koná zničujúco ako najhorší jed v neskoršom stvorení. Strháva muža, ako aj deti so sebou do priepasti. "

Mária a Irmgard teda zradili ich ženské presvedčenie. Dôkaz o tom nám poskytuje hovorca správy Grálu na Vomperbergu, H. Vollmann, pri príležitosti odovzdávania moci Alexandrovi 27. apríla 1954 Máriou, čo bolo v súlade s duchovnými požiadavkami pre riadenie záležitostí Grálu na zemi mužom.

To nie je preto, aby riadenie vykonával muž a že Mária sa chcela oslobodiť, aby sa venovala čiste duchovnému spojeniu, ale je to preto, že Mária sa stala fyzicky neschopná riadenia po jej nehode z 15. septembra 1953.

Abdrushin si neprial, aby bolo založené Medzinárodné hnutie Grálu, pretože nikoho neoprávnil, aby to urobil! Všetko, čo si pozemská Mária prisvojila ako právo urobiť až do 19. decembra 1957 a potom Alexander až do 3. februára 1968, Irmgard až do 22. mája 1990 a Vollmann až do 20. júna 1999, to všetko Pán nechcel, ale skôr naopak, niekto iný.

Abdrushin požadoval 19. júla 1938 rozpustenie Prírodno-filozofického spolku stúpencov Grálu v Rakúsku a taktiež rozpustenie všetkých národných združení bez označenia dátumu znovuzapočatia činností, čo sa stalo v auguste 1939.

Asi po 3 a pol roku pred svojím úmrtím a 5 týždňov po vyvlastňovacom akte z 9. júna 1938, ktorým sa verejne vyhlásilo zabratie majetku Vomperbergu nemeckou SS, Oskar Bernhardt teda prehlásil právnym dokumentom z 19. júla 1938, keď bol uväznený v Innsbrucku, že skončil so svojím verejným pôsobením, neposkytnúc už nikomu nijaké právo na nič.

Čo sa týka organizácií Grálu inde vo svete sa Abdrushin ako taký dištancoval od nich, ponechajúc i možnosť rozhodnutia, či chcú alebo nechcú pokračovať vo svojej činnosti v ich vlastnom mene.

„ Chcem poznamenať, že cudzie, ešte existujúce organizácie, vybudované podľa učenia Grálu majú obmedziť event. pokračovanie svojej aktivity v rámci zákonov použiteľných v ich krajine, spôsobom, že ja sám už nemám nič dočinenia s týmito organizáciami nijakým spôsobom a akékoľvek mnou vystavené oprávnenie v tomto zmysle, či už je to obchodného alebo administratívneho druhu, sa musí považovať ako ukončené. Nikto nie je oprávnený preukazovať sa plnou mocou akéhokoľvek druhu mnou vystavenou. "

Toto rozhodnutie Pán vyslovil verejne počas svojho druhého zatknutia v Innsbrucku prostredníctvom svojho advokáta Karola Polaczeka. Niektorí hovoria, že to boli nacisti, ktorí prinútili Pána podpísať také prehlásenie, ako podmienku jeho oslobodenia! Ak uvažujeme rozumom, to môže byť prijateľné z hľadiska priebehu udalostí, ktoré viedli k oslobodeniu Pána, avšak z hľadiska božského sa to nemôže brať do úvahy. V skutočnosti, ako by sa mohlo uveriť, že Abdrudhin by bol podpísal také prehlásenie za účelom záchrany svojho života! To je nemožné! Utiekol Ježiš pred pontským Pilátom?

30

Je pravda, že začiatkom júla 1938 predvolali Hellmutha Müllera do Berlína vo veci oslobodenia Oskara Ernst Bernhardta z väzenia, že prehlásenie Pánovo sa datuje 19. júla 1938 a že bol oslobodený začiatkom augusta. Ale podľa svedectva Hellmutha Müllera nikdy nepadla otázka podpísať také prehlásenie u zástupcu Himlera, ako podmienka pre jeho premiestnenie do stráženého sídla v jeho dome v Schlaurothe. Ostatne tiež v skutočnosti, že Pán nebol nikdy oslobodený, ale iba premiestnený na iné miesto väzby, t.j. na strážené sídlo, kde podmienky väzby boli humánnejšie.

Ak neskoršie Himler povolil oslobodenie Oskara Ernst Bernhardta, bolo to preto, že Helmuth Müller ho dokázal presvedčiť, že:

1. Písma Grálu neboli nepriateľské voči štátu;

  1. Sídlisko Grálu na Vomperbergu nebolo sektou;
  2. Že Oskar Ernst Bernhardt nebol Žid.

Toto všetko Oskar Ernst Bernhardt vysvetlil neskoršie o 15 mesiacov vo svojom prehlásení z 22. októbra 1939 na 22 stranách.

Tu treba poznamenať, že Vomperberg nebol vyvlastnený a Abdrushin uväznený kvôli nemeckým nacistom, ale skôr pre zradu Iden Freitag - Tietze. Táto odpadlíčka priniesla špičke nacistickej moci, dôverníkovi Hitlera, rukopis knihy „Posledný súd" prijatý ňou mediálne v prítomnosti Pána, ktorý už dopredu predpovedal zrútenie nacistického Nemecka. Pod vplyvom svojho manžela, menovaného Tietze - podnikateľa, Iden Freitag chcela požadovať od Abdrushina veľmi vysoké honoráre za svoju prácu, čo jej Pán odmietol, pretože sa nejednalo o osobné dielo. Kvôli tomu sa stala úhlavnou nepriateľkou Abdrushina.

12. marca 1938 bol Vomperberg okupovaný Nemcami a jeho obyvatelia nútení čo najskôr opustiť svoje bydliska. Nebolo teda potrebné, aby Abdrushin žiadal obyvateľov Vomperbergu o opustenie sídliska, pretože oni už obdržali príkaz k tomu a že v čase jeho prehlásenia väčšina z nich už odišla v júni 1938. V každom prípade, keby neboli uposlúchli, boli by vyhnaní násilím. Teda prečo to Pán spomenul vo svojom prehlásení z 19. júla 1938. Celkom jednoducho preto, ako sa ľudovo hovorí, že skončil so všetkým! Pôvodný plán výstavby tisícročného kráľovstva mieru zlyhajúc úplne kvôli nám, ľudským bytostiam prebehne teraz úplne iným spôsobom. A nikto ani Mária, Irmgard a Alexander nepoznali aký bol tento nový plán Svetla, pretože ani sám Abdrushin ho ešte sám nepoznal v r. 1941.

Aby bolo jasno, treba povedať, že Mária, Irmgard, Alexander a apoštol H. Vollmann sa všetci domýšľali čo chce Svetlo. V tomto smere všetci zlyhali - všetci! Prinajmenšom keby boli konali v ich vlastnom mene a nie v mene Imanuela!!! Pretože Pán nebol proti skutočnosti, aby sa ľudia zoskupovali do voľných združení, za účelom prehlbovania Slova. On sám založil časopis „Volanie," aby uľahčil sprostredkovanie medzi všetkými čitateľmi a združeniami, ich komunikácií a prianí.

Avšak On sám nebol časťou týchto združení, ani nemal z nich nijaké výhody. Preto sa teda nemôže hovoriť o sekte.

Aby získali pozemskú moc Freyerovci a ich prisluhovači, museli tvrdiť, že jednajú v mene Pánovom, ako katolícka cirkev hovorí, že jedná v mene Kristovom, pretože inak by neboli mohli mať potrebné odôvodnenie na oprávnenie svojej činnosti a získavanie stúpencov - všetci sa spolčili, aby sa zmocnili Abdrushinovho trónu na zemi!

Spoločnosti legálne uznané mohli jestvovať kým Abdrushin bol prítomný na zemi, ale keď Pán žiadal rozpustenie všetkých týchto združení v r. 1938, už nikto viac nemal právo znovu legálne založiť iné, po jeho úmrtí. Čo bolo utvorené na zemi, len On sám mohol zrušiť: To je zákon!

31

Teraz podľa „Listov Grálu" a „Volaní," môžu medzi ľudskými bytosťami existovať na základe Svätého Slova iba voľné združenia, to jest združenia alebo spoločnosti bez stanov, bez predsedu, bez tajomníka, bez účtovníka, bez členských kartoték a bez členských príspevkov, teda združenia bez úradného zaregistrovania, ktoré ak treba, musia rešpektovať zákony krajiny vzhľadom na spoločenské združovania.

Základnou zásadou je: Viac sú hodné len tri ľudské bytosti, správajúce sa skutočne podľa myšlienok Posolstva Grálu, než na ich mieste tristo nasledovníkov.

Ale je takým Medzinárodné hnutie Grálu? Nie. Ako katolícka cirkev, aj Medzinárodné hnutie Grálu je cirkvou, ktorú menujeme cirkvou Vomperbergu, pretože z finančného hľadiska aj keď títo takzvaní nositelia kríža nie sú povinní prispievať, finančná pavučinová sieť ich všetkých spája so všetkými národnými organizáciami na zemi a vytvára nadnárodnú organizáciu - Medzinárodné hnutie Grálu.

Nadácia Grálu Kanada už nie je duchovným hnutím vo vnútri ktorého sa osoby spájajú spontánne a prirodzene bez nátlaku, aby si vymieňali a podieľali sa na skúsenostiach: Z každého hľadiska je to cirkev v bežnom slova zmysle. Je to pozemská organizácia s právnou štruktúrou, majúca za cieľ verejne rozširovať Posolstvo Grálu, ktorá dáva vpravo i vľavo oprávnenia pre výstavbu stánkov Svetla a chrámov Grálu, čo je nesprávne!

********

Kapitola VIII.

Povolaní v dobe Abdrushina

 

Rodina Freyrová s ich hovorcom H. Vollmannom, ktorá sa vpravila do situácie súčasnej autority ako rímska kúria, nie je jediná, ktorá zlyhala.

Z iných dôvodov, kým Pán ešte žil, aj vysoko povolaní zlyhali, a to zvlášť: Biely rytier, zelený rytier, červený rytier, žltý rytier, ako aj ďalší rytieri, ktorí sa nedostavili na Vomperberg.

Na sviatok Čistej Ľalie v r. 1929, Pán vysvetlil:

„ Vyslal som tri výzvy ku tým, ktorí chcú pracovať v službe Svätého Grálu. Prvá výzva je určená pre prípravu (zlatý kríž). Druhá výzva je pre službu tu na zemi (učeníci). Ale tretia výzva je pre večnosť (rytier). "

Tých 144 tisíc spečatených na čelo, mali byť podľa toho rozdelení okolo Parsifala - Abdrushina. Mali vytvoriť prvý kruh, 12 rytierovzodpovedajúcim dvanástim farbám, potom 24 apoštolov a 144 učeníkov. Týchto 180 spečatených na čelo spolu s inými 143 820 spečatených tiež na čelo, malo byť skupinou 144 tisíc, ktorá sa delí na 12 skupín po 12 tisíc (12 x 12 tis. = 144 tis.) tak, ako je to vysvetlené v Jánovej Apokalypse.

Na úrovni prvého kruhu rytierov, Biely rytier Fridrich Halseband (niekedy faraón Nemaré v Egypte, potom Nam-Chan v dobe princa Abdrushina a apoštol Marek v dobe Ježiša), bol mužom dôvery Pánovej a jeho pravou rukou pre vedenie sídliska Grálu, kráľovský obchodník, vojak vysokej hodnosti, obranca nemeckého charakteru a čistoty nemeckého jazyka. Svojím právnickým omylom v záležitosti ilegálneho prevodu nemeckých devíz do Rakúska, zapríčinil zatknutie Pána i seba samého v marci 1936, čo pripravilo Pánovi 4 mesiace väzenia. Odohralo sa to následovne:

32

Od nemeckých úradov sa čoraz ťažšie dostávalo povolenie prevodu devíz do Rakúska. Táto situácia bola zvlášť na ujmu pre Nemcov, bývajúcich v sídlisku Grálu; mali peniaze v Nemecku a bolo im prakticky nemožné dostať ich do Rakúska.

Pán mu za to odňal jeho meč a rytiersky plášť, ale mu to potom vrátil ešte ten istý rok, ako sa zdá na slávnosti Žiariacej hviezdy 1936. Ale, zrejme sa potom vzdal Pána. Na otázku, čo sa stalo s bielym rytierom, Pán odpovedal, že pokračoval vo svojom vývoji k raju, ale už sa nikdy neobjaví pred Ním.

Zeleným rytierom bol Kurt Illig (mal byť predtým Ebranit v dobe princa Abdrushina, potom Jozefom z Arimatie, v dobe Ježiša). On mal pochovať Syna Človeka, ale vo chvíli keď tam mal byť 6. decembra 1941, nedostavil sa. Podľa svedectva Helmutha Müllera, po uväznení Pána v marci 1938 a po rôznych zásahoch z ich strany, ich oboch u gestapa, zelený rytier mu prehlásil:

„Musíme sa zriecť Pána a považovať ho za strateného; ostatne, máme jeho Posolstvo; diskrétne mi dali vedieť, že nás čoskoro oboch zatknú."

Dňa 18. apríla 1945, v deň výročia narodenia Abdrushina, výbuch bomby ho zasiahol naplno pri jeho úteku z Berlína pred Rusmi.

Žltý rytier (voľakedy Sethi I, prvý egyptský faraón v dobe princa Abdrushina, potom veľkňaz Kajfáš v dobe Ježiša), podľahol pochybnosti a odvrátil sa od Abdrushina i od Vomperbergu. Zabil sa pri leteckej nehode.

Červený rytier prišiel na Vomperberg a vrátil sa, bez toho, že by poznal čo tam mal robiť. Pokiaľ sa týka ďalších 8 rytierov, nikdy nedali o sebe vedieť. Tých 12 rytierov boli ľudskí duchovia, ktorí mali robiť spojenie cestou vyžarovania s rytiermi v Hrade Grálu.

Alexander mal prijať vyžarovania od Leva z prastvorenia a Mária - Elizabeth Freyer, ktorá sa stala pani Vollmannovou, to jest Schwanhildakráľovná labutích panien, ktoré mala prijať.

Počas slávností učeníci, ženy i muži, všetci mali plášť šedostrieborný a všetky plášte mali na ľavom ramene veľký kríž Grálu zlatej farby. U učeníkov a apoštolov boli dva druhy služby. Vnútorná služba a vonkajšia služba. Pre vnútornú, niektoré ženy apoštolky mali na ľavom rukáve ako štít pre trigon a jedno veľké zlaté I na kríži.

Všetky ostatné, externé mali „A" na ich rukáve. Takto bolo možné rozoznať druh služby podľa písmen.

Pre vonkajšiu službu mali pôsobiť Roosvelt, Rotschild, Hindenburg, Rokefeller, Gandhi, Rudolf Steiner, Albert Schweitzer, Chamberlain, De Gaule, Hitler na miestach, kde sa nachádzali. Väčšina týchto povolaných nikdy nedokázala spoznať, prečo im boli dané moc i majetok: Teda, bolo to zlyhanie!

Učeníci boli úzko a nerozlučne spojení s pôsobením poslania Pánovho:

„ V službe učeník nesmie poznať ani manžela, ani ženu, ani deti, ani rodičov, ani sestry, ani bratov, ani priateľov! Musí byť naplnený jedinou vecou: Povinnosťou voči svojmu Bohu. "

V službe nesmelo byť nijaké ale, nijaké nie, jedine radostné plnenie povinnosti.

Apoštolovia museli vychádzať z kruhu učeníkov. Medzi niekoľkými apoštolmi, ktorí sa vynorili, bol August Manz (ktorý pri jeho povolaní, prijal ducha apoštola Pavla ako duchovného vodcu), hovorca Imanuela; tento sklamal a nahradil ho zvlášť ako účtovník Herbert Vollmann. Hovorca mal odovzdávať nezmenené Slovo Pánovo:

33

 

„ Ty, apoštol August Manz, ty musíš byť hovorcom pre čisté Slovo Božie, aby nemohlo byť zakalené ešte raz ľudskou mentalitou, ako sa to stalo v minulosti po pozemskom živote Syna Božieho. Musíš ho odovzdávať čisté a pevné, nezmenené tak, ako ho dal Boh mojím prostredníctvom na túto zem! Tak nesfalšované, ako ho hovorca musí odovzdávať. Hovorca Imanuela! Je to vysoká funkcia. Je to veľká práca, ktorá spočíva pred tebou. Avšak Pavol, ty si s ňou poradíš. "

Potom tam bola tiež Irena Manzová, manželka A. Manza, ktorá bola Ismaniela - ženská časť Is-ma-ela (voľakedy Mária Magdaléna, v dobe Ježiša). Mali Reinhardtová, poverená ochranou Čistej Ľalie, ďalej Mária Halsebandová, apoštolka detí a manželka bieleho rytiera. Gertrúda Illigová, ochrankyňa domácnosti Trigonu - ktorá mala byť z Hradu Grálu a manželka zeleného rytiera.

V roku 1934 Abdrushin, ktorý vedel, že pomoc pre ľudstvo mohlo priniesť iba tých 144 tisíc, pochopil, že to bolo stratené, že bolo príliš mnoho odpadlíkov a že Boží plán predvídaný pre tú dobu sa nemohol uskutočniť.

Odhliadnuc od hŕstky verných, všetci nositelia zlatých krížov zlyhali. Okrem asi 2 tisíc až 3 tisíc osôb a po r. 1930, už len 700 až 800 a podľa Otta Fritscha ich v r. 1938 po zatknutí Abdrushina zostalo len asi 200! Tých 144 tisíc spečatených na Patmose sa nikdy nedostavili k Pánovi na svätú Horu.

Po tom, čo sa Pán usadil na Vomperbergu v r. 1928, jeho cieľom bolo spečatiť tých 144 tisíc. Preto sa inkarnoval ako prvý, aby im prerazil cestu. Podľa všeobecnej mienky, väčšina nemohla prísť pre nedostatok rodičov, ktorí by ich prijali: Nebolo tam dosť rodičov duchovne čistých pre prijatie. Toto je teda ešte pekné ospravedlnenie pre nezodpovednosť tých 144 tisíc voči zlyhaniu plánu A, pre výstavbu. Bolo by vhodnejšie prijať myšlienku, že tým 144 tisícom sa nepodarilo uvolniť sa zavčasu z ich temných spojení a z ich duchovnej lenivosti. Nakoniec tých niekoľko tisíc, ktorí odpovedali na výzvu Pánovu, všetci alebo skoro všetci Ho zaznávali alebo sa ho zriekli:

„Je hrozné pre Mňa vedieť, že mnoho ľudí neprišlo k Posolstvu a k spečateniu z presvedčenia, ale niektorí z dôvodov opatrnosti, v domnení, že to predsa len môže byť pravda. Iní prišli jedine preto, že tam bola ich manželka.

Z mnohých, ktorí mali prísť, prišli iba tí menej dobrí. Z týchto mnoho znovu odišlo. Z tých málo, čo zostali, všetci z hľadiska Svetla sú nezrelí, slabí a plní chýb. A medzi tými niekoľkými, ktorí tam zostali, robili mnoho chybných krokov a chýb v správaní. "

(Toto je zo svedectva Otta Fritscha z rozhovorov s Pánom). Toto je žalostný obraz. Skutočnosť!

Ak zlyhal Lucifer stiahnúc so sebou tretinu svetlých légii, prečo by sme sa mali tváriť, že taká vec - zlyhanie rodiny Freyerovej - by nebolo možné na zemi. Prečo by sme mali predpokladať, ako keby sa to nikdy nebolo stalo? A dokonca ak nemôžeme pochopiť všetko, predsa však musíme vidieť a rozoznať inteligenciou ducha, čo nám je možné, urobiť si z toho záver ako sa patrí, zaujať duchovne stanovisko a konať podľa toho.

Koľko Nemcov nasledovalo slepo Hitlera, celkom jednoducho preto, lebo vedeli, že on je vodca, Fürer ich národa; dokonca zabudli na svoje svedomie voči Stvoriteľovi! A ty čitateľ tejto knihy si zabudol tiež na svoje svedomie?

Ako katolícka cirkev urobila so Slovom Ježišovým, tak aj tzv. cirkev na Vomperbergu učinila so Slovom Imanuelovým.

Podľa ich dogmy, tí, ktorí sa odlúčia od ich činnosti, sa súčasne oddelia od spásy!

34

Herbert Vollmann mal v tejto veci dobre vyhranenú mienku:

„Kým Ježiš mal iba jedného zradcu, Abdrushin ich mal mnoho, ktorí vyšli z radov jeho bývalých verných!

Medzi týmito poslednými boli aj takí, ktorí pokrytecky tvrdili, že i naďalej veria v Abdrushina, ale viac v pani Máriu a slečnu Irmingard.

Abdrushin sa od nich údajne oddelil, oni vraj zlyhali a nie sú viac, než prázdnymi schránkami! Ešte aj dnes niektoré osoby, ktoré sa oddelili od činnosti Grálu, používajú toto tvrdenie, aby sa v tom ospravedlnili."

Vo svetle Svätého Slova, t.j. Veľkého vydania 1931 - PG s jeho Doznievaniami, áno - Mária Freyer - Bernhardtová, Irmgard Freyer, Alexander Freyer a H. Vollmann - aby sa vymenovalo iba tých hlavných - všetci zlyhali. Čo sa týka duchovných dôsledkov týchto zlyhaní, to pre každého patrí Sudcovi všetkých svetov.

 

*********

Kapitola IX.

Posolstvo Grálu treba odovzdávať a nie šíriť (predávať)

 

Je pravda, že v súčasnosti veľká priepasť oddeľuje ľudstvo od Slova; a to bolo tiež v dobe Pánovej.

Avšak komu bolo a ešte aj dnes je určené Slovo? Celému ľudstvu bez výnimky? Nie. Bolo určené len vážnym hľadajúcim! To znamená, že veľká väčšina ľudí nemôže mať k nemu prístup! Preto neprichádza do úvahy, aby sa Posolstvo propagovalo vo verejnosti, za účelom rozširovania. To je skutočnosť, že Abdrushin sa obracal len na vážne hľadajúcich:

„ To tiež vysvetľuje toľko iných otázok, dožadujúcich sa, že prečo sa nesnažím pomocou obvyklej propagandy nájsť čitateľov a stúpencov, aby sa nimi rýchle rozšíril kruh."

„Nemáte propagáciu robiť, ani behať za nimi (vážnymi hľadajúcimi), ale máte stáť na vašom mieste, viditeľnom zďaleka, pre všetkých! To je to, čím sa k vám dnes prihováram. "

(Brána sa otvára)

Verejné a masívne šírenie kníh pokriveného vydania 1949/51 Posolstva Grálu marketingom, je niečo nesprávne! Čo teda robia vedúci ako Wilfried Brunet a Gilles Charest, zodpovední v Nadácii Grálu v Kanade za šírenie diel vo francúzštine? Za účelom ešte úspešnejšieho šírenia táto nadácia zverila od 1. augusta 2000 všetku distribúciu titulov vo francúzštine, t.j. pokriveného vydania 1949/51 PG, ako aj všetkých kníh z katalógu Nadácie PG (Stiftung Gralsbotschaft), preložený do francúzštiny súkromnej distribučnej firme. Tento podnik rozširuje a distribuuje výhradne knihy v celom Quebecu cez 450 frankofonné knižnice a cez asi tucet veľkoobchodov a špecializovaných predajní.

Zo strany anglickej sa hľadá distribútor, ktorý by im ponúkol podobnú možnosť predaja v ostatnej Kanade. Takto nositelia krížov v Quebecu už nemusia osobne kolportovať Slovo, za nich to robí súkromný podnik metodicky, lepšie ako oni! Cirkev Lac Simon teda už nedistribuuje PG, ale zodpovednosť prevzala teraz spoločnosť špecializovaná v tomto obore.

35

Týmto spôsobom marketingová cirkev Lac Simon zdesaťnásobuje takto svoju duchovnú zodpovednosť, pretože už vôbec nekontroluje činnosť rozširovania, ktorú prevzala predovšetkým táto spoločnosť.

Rozširovanie Biblie, knihy najviac prekladanej a predávanej na planéte, pomohlo natoľko, aby ľudstvo napredovalo duchovne?

„Nech Sväté Slovo nikdy nie je predmetom propagácie, nech sa neponúka ani neprináša na podnose a z toho dôvodu každý jednotlivec je povinný ukázať, či skutočne v sebe prechováva túžbu po Pravde. "

(Prednáška: Kto mňa teraz nechce poznať...)

Lucien Siffrid, učeník, ktorý urobil prvý preklad PG do francúzštiny, píše o tom v liste z 28. augusta 1947:

„Nijaké inzerovanie, ale vyžarovanie!

Publicita alebo propagácia to je: My chceme, aby tí druhí boli takými, akými by sme mali byť my!

Vyžarovanie to je: My musíme byť takými, akými by sme si priali vidieť tých druhých!" 

Cieľ, chcieť predávať knihy a získavať stúpencov je nesprávny! Vynaložiť všetku námahu pre Slovo sa teraz stáva svätým prikázaním!!! Tak to chcú zákony stvorenia!

A takto budú vytlačení vlažní!

Takto prikázanie už prináša veľké triedenie, ktorým sa oddeľuje pravé od nepravého. Ako v podobenstve - z hostiny sú vylúčení všetci tí, ktorí sú príliš leniví, príliš ľahostajní. "

Aby sa odstránila priepasť, oddeľujúca ľudstvo od učenia Pánovho, Svetlo predvídalo učeníkov, ktorí sa mali stať prostredníkmi medzi Synom Človeka a im podobných ľudských bytostí. Abdrushin teda nemusel meniť svoje Posolstvo od chvíle, keď by boli vždy praví učeníci, aby ho odovzdávali. To je preto, že učeníci prechovávajú zvýšenú schopnosť porozumenia, danú im plamenným jazykom nad nimi.

Ale ako Ježiš, tak aj sám Abdrushin mohol povolávať učeníkov, pretože boli úzko spojení s Jeho pozemským poslaním.

Ak teda prináleží učeníkom Abdrushinovým odovzdávať SLOVO, to znamená, že organizácia ako je Medzinárodné hnutie Grálu, ktoréneodovzdáva samo Slovo, ale ho iba šíri, nemá dôvod existovať!!!

To znamená, že aj cirkev na Vomperbergu nemôže povolávať pravých učeníkov!

Pri návšteve apoštolky Zuzany Schwartzkopfovej v Kipsdorfe v januári 1941, Pán povedal dôverne:

„Povedzte všetkým, že odteraz Posolstvo už nemôže byť odovzdávané. Ľudstvo musí ešte napred podstúpiť oveľa väčšie utrpenie!"

To teda znamená, že Pán nemal v úmysle, aby učeníci pokračovali v oficiálnom odovzdávaní jeho Slova a teda v jeho mene po jeho odchode.

A čo spravili Mária - Irmgard - Alexander - Vollmann?

Urobili opak toho! Dokonca k tomu pripojili a založili systém šírenia Slova, hoci Pán bol proti takému spôsobu! Poslední praví učeníci, povolaní osobne Abdrushinom pomaly vymierajú. V severnej Amerike Richard Gehl nie je učeníkom, povolaným osobne Pánom.

36

To v každom prípade nezabráni tomu, aby praví povolaní sa postupne neinkarnovali a ktorí nie sú nositeľmi učeníckeho kríža, udeľovaného cirkvou na Vomperbergu alebo, ktorí sa nepredstavujú ako takí pred ľuďmi. Apoštol Pavol je dobrým príkladom takej skutočnosti. On nepoznal Ježiša, ani nebol Ním povolaný a ešte menej bol povolaný Pánom, aby odovzdával učenie Syna Božieho v rímskej ríši.

Ako Pavol na strednom východe, kto môže poprieť, že aj pripravovatelia cesty, ako Lao-Tse v Číne, Zoroaster v Iráne a Martin Luther v Nemecku neboli povolaní?

Ale poviete si, ako by sme mohli nájsť Posolstvo Grálu, keby nebolo rozširované? Slovo je už v obehu medzi ľuďmi a všetci, ktorí dúfali ho nájsť, ho aj našli, vďaka duchovnému vedeniu cestou odovzdávania z ruky do ruky; presne ako v dobe Ježišovej: „Hľadajte a nájdete!" povedal Ježiš. A v r. 2000 je to ešte tak, ako by to malo byť: My musíme prenášať Slovo a nie ho rozširovať! Za doby Abdrushina prichádzali tisícky ľudí na Vomperberg a tak rástol počet stúpencov Grálu v susedných krajinách Rakúska a na iných kontinentoch, pretože začiatkom rokov 1930 sa Posolstvo Grálu preložilo do angličtiny, francúzštiny a portugalčiny a tiež iných rečí.

Ako za doby Ježiša, stúpenci PG sa môžu stretávať spontánne a prirodzene, aby si mohli vymieňať nové znalosti Ducha Pravdy.

„ Venujte pozornosť jeden druhému, hovorte medzi sebou a spájajte sa. Takto sa medzi vami vytvoria poznaním skupinky, ktoré sa ku mne priblížia v pokoji. Sľúbil som, že vám pomôžem; odteraz treba prichádzať ku mne s vaším chcením, zameraným k tejto veci a len takto budete môcť ukázať, čo je vo vás pravé!"

(Svedectvo p. Wagnera.)

Takéto sú pravé kruhy, ktoré sa mali sformovať! Tieto krúžky verných nemajú nič spoločné so zoskupeniami, ktoré sme až dosiaľ poznali v Quebecu a, ktorých účelom je šírenie PG (pokriveného v troch zväzkoch) plus Napomenutí z cirkvi na Vomperbergu a z cirkvi Lac Simon. Taktiež nemajú nič spoločné so zemskými vedúcimi, delegovanými cirkvou z Vomperbergu, aby zaistili vedenie kruhov a zodpovednosť za skupiny v ich rôznych činnostiach.

Abdrushin nechcel, aby sa Sväté Slovo publikovali cestou marketingu, aby sa tomu robila propaganda a, aby sa usporiadali verejné prednášky. Jedine jeho učeníci, ktorých On osobne povolal, mohli usporiadať verejné prednášky o Jeho Slove. Odmietal publicitu, pretože ľudské bytosti schopné pristupovať k Posolstvu, musia zvíťaziť nad ich duchovnou lenivosťou, hľadať a v súlade so zákonom zvratného pôsobenia nájsť!

Rozširovať namiesto odovzdávať, teda robiť opak toho, čo schvaľoval Abdrushin, znamená snažne žiadať ľudí bez výnimky a bez rozlišovania, zatiaľ čo Pán vyžaduje, že sú to len vážne hľadajúci, ktorí musia vzývať Boha, ak chcú nájsť Slovo Pravdy. Nikto sa nemá prosiť, aby venoval svoju pozornosť Svätému Slovu.

Čo teda rozširovanie zhrňuje:

-         Usporiadanie verejných prednášok,
-         Organizovanie besied v knižniciach,

-         Uverejňovanie inzerátov v novinách,

-         Rozosielanie PG do knižníc a verejných knihovní,

-         Rozosielanie prospektov a letákov,
          Organizovanie verejných večierkov, meditácie,

To všetko je nesprávne!

37

I pri našej dobrej vôli, ktorá chce bezpodmienečne a za každú cenu dôverovať, často sa zaplietame, i napriek ostražitosti a viacerým napomenutiam do systému, privádzajúceho nás do zmätkov, ktorý potom zapríčiní opravdivé odvrátenie sa od poslania Pánovho!

Našu dôveru, my sme ju dali ľuďom a nie SLOVU nášho PÁNA a KRÁĽA!

 

 

**********

Kapitola X.

Falošne povolaní a 144 000 spečatených na čelo

 

V Kipsdorfe Pán údajne povedal Ottovi - Ernst Fritschovi:

„Pani Mária a slečna Irmingard budú teraz postavené pred poslanie, ktoré pre nich nebolo nikdy predvídané.

Ja sa už do Tyrolska nevrátim. Inak to bude s pani Máriou a slečnou Irmingard, ktoré sa tam znovu vrátia. Dve ctihodné ženy budú postavené pred ťažkú úlohu, že sotva ju budú môcť zvládnuť. Ja budem riadiť výstavbu z hradu Grálu, a z času na čas si povolám k sebe povolaných."

Abdrushin.

Ja zaznávam toto svedectvo, prinajmenšom z dvoch dôvodov: Ako sme to videli, dokonca sám Pán nevedel, čo sa presne stane po stroskotaní plánu A, pri výstavbe kráľovstva jeho Otca na zemi. Nemohol teda povedať, že Mária a Irmingard dostanú teraz poslanie, ktoré nikdy nebolo pre ne predvídané a že budú postavené pred ťažkú úlohu, tak veľkú, že sotva ju budú môcť zvládnuť.

Druhý dôvod je následovný:

Učeník Gregor rozprával, že u týchto dvoch žien nastal po úmrtí Abdrushina zármutok a rozčarovanie, súvisiace so skutočnosťou, že pred Jeho odchodom im nedal nijaký pokyn pre pokračovanie ďalšieho vývoja udalosti. Tieto dámy sa p. Gregora pýtali:

„ On (Pán) odišiel bez toho, že by nám niečo povedal; ako tomu rozumiete ? "

Ak po odchode Abdrushina a stroskotaní prvého Božieho plánu pre výstavbu Božieho kráľovstva na zemi, Mária vrátiac sa znovu, po úplnom odstúpení Tej zhora, Mária Freyer - Bernhardtová a Irmingard po odstúpení z tej istej príčiny, Irmgard Freyer, obidve dámy museli čeliť veľkému poslaniu, ktoré za daných okolností nebolo pre ne predvídané - aké toto poslanie malo byť? Nevieme o ňom nič, ale iste to nemalo byť pokračovanie v práci tam, kde ju Pán zanechal. Zaiste sa vrátili na Vomperberg dňa 3. septembra 1945, avšak vzhľadom na udalosti a Slová Pánove, došlé nám z Európy vo forme dokladov, nemali založiť cirkev vo Vomperbergu - Medzinárodné hnutie Grálu. Nemali bdieť nad Posolstvom Grálu a ho ochraňovať? Ony to však neučinili.

Namiesto toho Mária Freyer - Bernhardtová položila svätokrádežne ruky na čisté učenie Grálu, založiac v r. 1945 Vydavateľstvo Mária Bernhardt, a v r. 1950 Nadáciu Posolstva Grálu (Stiftung Gralsbotschaft), ktoré sa stali odrazovým mostíkom šírenia pokriveného vydania Abdrushinovho vo svetovom meradle.

Po veľkej očiste bude Pán riadiť výstavbu svojho kráľovstva povolajúc svojich služobníkov na zemi, ako sa to napr. stalo so Šavlom z Tarsu, ktorý sa stal Pavlom. Je to teda On, Pán, ktorý bude osobne povolávať. A povolaní, ako v dobe Ježišovej nebudú musieť

38

nosiť zlatý kríž, ako to bolo medzi nami na zemi. Očakával Martin Luther zlatý kríž skôr, než započal svoje poslanie? Nie! Tak, ako aj ostatne mnoho iných, ktorí splnili ich poslanie pre Svetlo.

Čo sa teda stalo po odchode Pánovom?

Ľudské bytosti v cirkvi na Vomperbergu, povolávané jedine ľudskými bytosťami, sa pokladali za povolané Bohom a ešte stále tak pokračujú!

Po úmrtí Irmingard Bernhardt - Irmgard Freyer, bol to H. Vollmann, ktorý prevzal cirkev na Vomperbergu; zatiaľ čo v Brazílii, považovanej v očiach správy na Vomperbergu za kacírku, bola to Roselis von Sass, ktorá až do svojej smrti povolávala.

Duchovne táto vec bola možná zásluhou zvláštneho spojenia, ktoré učeníčka Roselis von Sass obdržala lúčom Lásky Božej. Na základe tohto spojenia, stáli jej po boku zvláštne svetlé pomoci, ktoré jej tiež vždy označovali napr. ktoré osoby tu v Brazílii mali byť povolané a dali je súčasne aj slová k povolávaniu. Toto všetko neustále kontrolovala pani Mária a uznala za správne. (Neskoršie sa to zmenilo kvôli iným udalostiam.)

Situácia na Vomperbergu:

Po odňatí učeníckeho plášťa Siegfriedovi Bernhardtovi (pravým menom Holzkopf) dňa 5. mája 1998, Herbert Vollmann ho pozbavil všetkých zodpovedných funkcií v sídlisku Grálu a vylúčil ho zo všetkých služieb pri pobožnostiach a slávnostiach dňa 23. apríla 1999, pretože si robil nárok na vedúceho Medzinárodného hnutia Grálu. Od toho času Jürgen Sprick, dovtedy vedúci Nadácie PG si tiež nárokoval na miesto nástupcu Herberta Vollmanna, lebo tento mu v decembri 1998 udelil oprávnenie povolávať nositeľov zlatého kríža. V dôsledku toho obidvaja si navrávajú, že môžu povolávať v mene Svetla.

Dňa 3. júla 1999 sa konala schôdza za prítomnosti asi 70 stúpencov cirkvi Lac Šimon, (Quebec) v záležitosti Siegfrieda Bernhardta, kde som sa aj ja o to zaujímal. Na moju otázku mi odpovedal Richard Gehl (nepravý učeník) a tvrdil, že je to Jürgen Sprick, ktorý je oprávnený povolávať v cirkvi na Vomperbergu. Pri tom aj Siegfried Bernhardt (Holzkopf) povedal, že on môže udeľovať zlaté kríže, pretože úlohu učeníka mu udelila Irmgard Freyer, ako Irmingard, časť trigonu s Pánom. To vysvetľuje aj vo svojom liste zo 14. apríla 1999.

Dokonca, ak trigon - Parsifal - Mária - Irmingard - opustil zem s odchodom Abdrushina, Roselis von Sass si založila svoju oprávnenosť na Márii a Siegfried Bernhardt (Holzkopf) si zase svoju na Irmgard Freyer. Ktorému pápežovi alebo pápežke majú nositelia tzv. krížov na zemi dôverovať? Nástupcovi Roselis von Sass, nástupcovi Irmgard - Siegfriedovi Bernhardtovi (Holzkopfovi), alebo nástupcovi H. Vollmanna, Jürgenovi Sprickovi. Všetko, čo títo jednotlivci môžu robiť je, že budú povolávať ľudí, ktorí budú slúžiť ich pozemským inštitúciám, ako aj ľudským, ktoré znovu získali falošne svätokrádežným spôsobom v mene Imanuela - Sväté Slovo Grálu; ich takzvaní povolaní nikdy nebudú môcť slúžiť Bohu!

Po nepríjemných skúsenostiach v r. 1935 s dvoma švajčiarskymi učeníkmi - Eusenbeisom a Schônenbergeom kvôli zariadeniu na výrobu ovsených vločiek a tiež v r. 1936 kvôli nezákonnému prevozu devíz bielym rytierom Halsebandom, započal vnútorný rozklad kruhu apoštolov. Nastal mor učeníkov. Vo viacerých prípadoch sa ukázalo ako podvádzali Pána. Ba, aj viacerí nositelia zlatých i strieborných krížov sa zriekli Svätej Hory a tým i Pána. Všetci aj s učeníkmi boli spojení s temnotami.

39

Čo sa týka sídliska, Abdrushin povedal, že to bolo hniezdo vreteníc. Pri spečaťovaní Artúra Gieseho ako apoštola prehlásil:

„Rozpúšťam kruh apoštolov, existujúci až doteraz a v budúcnosti budem povolávať už iba apoštolov, ako tých, ktorí majú dušu dieťaťa!

Abdrushin sa zveril p. Giesemu, že ide teraz rozpustiť všetky rôzne združenia jestvujúce doteraz s jeho súhlasom! Zo strany apoštolov pani Schefäer Biederová tiež vedela, že Pán zrušil všetky povolávania!

Iní apoštolovia tiež potvrdili, že Pán žiadal od vysoko povolaných, aby vrátili ich kríže! Pán vždy hovoril, že s povolávaniami skončil.

Zlaté kríže, ktoré udelili Mária a Irmgard osobám po odchode Pánovom, nie sú teda povolaní Pánom. V každom ohľade je to zodpovednosť, že vedúce osobnosti organizácie povolávajú jednotlivcov podľa schopností, ktorú si sami určujú.

Ako rímska cirkev si hovorí, že koná v mene Božieho Syna Ježiša, teda na jeho príkaz, tak aj cirkvi Vomperberg a Lac Simon robia to isté; hovoria, že konajú v mene druhého Syna Božieho, Syna Človeka, Imanuela, teda na Jeho príkaz!

To všetko je teda falošné! Všetky tieto cirkvi konajú v mene Lucifera, na príkaz temnôt!

Tých 144 tisíc sa mali dostaviť k Pánovi, kvôli výstavbe kráľovstva tisíc rokov pokoja na zemi a Abdrushin ich mal k tomu povolávať.

Nakoľko prvý plán Svetla pre túto dobu stroskotal kvôli nám ľudským bytostiam, pokračovanie v povolávaní je teda neplatné, pretože je zbytočné. Po odchode Pánovom, Mária, Alexander, Irmgard, H. Vollmann a teraz S. Bernhardt (Holzkopf), pri spore s J. Sprickom privlastnili si právo spečaťovať ľudské bytosti a povolávať. Rád Brazílie oddeliac sa od Vomperbergu, rozhodol sa pokračovať v udeľovaní zlatých a strieborných krížov a povolávať tiež svojich vlastných učeníkov; To tiež v súhlase samozrejme s „vôľou Svetla."

Čoskoro bude v tom mnoho organizácií, ktoré sa budú honosiť týmto právom spečaťovania a povolávania do „služieb Grálu" a v nich jednotlivci, ktorí sa budú samozvane vyhlasovať za zodpovedných pred Grálom!!!

Ak neprávom povolaní, cirkvi na Vomperbergu a Lac Simon sú väčšinou povolaní, ktorí zlyhali v dobe Abdrushinovej a teraz sú znovu vtelení za účelom nápravy a zlatý kríž obdržali iba ako poverenie funkciou v lone náboženskej organizácie, ako je to so spečaťovaním a nositeľmi strieborného kríža v povojnových rokoch?

Od doby Pánovej z tých 144 tisíc ktorí mu mali slúžiť a ktorí zlyhali, sa všetci znova reinkarnovali. Ale ešte raz, ako pred rokom 1941,len niekoľko tisíc z nich našli Pravdu, vytušili, že je tu Hnutie Grálu, teda napredovali, požiadali a aj obdržali spečatenie cirkvi na Vomperbergu. Pre mnohých z tých 20 tisíc osôb, spečatených cirkvou na Vomperbergu, je to po druhý krát, čo našli Posolstvo Grálu a prichádzajú znovu, aby napravili buď ich nedbalosť alebo zradu; ale sú to tiež iní, ktorí zaspali v dobe Pánovej pretože nedošli až k PG, títo prichádzajú tiež znova, aby sa prebrali... už posledný raz... ak im to bude dovolené spraviť.

V tomto množstve 20 tisíc viacerí boli povolaní slúžiť cirkvi na Vomperbergu a jej pobočkách ako cirkev Lac Simon a niektorí z nich boli menovaní učeníkmi. Ale všetci, ktorí sa dali k dispozícii cirkvi na Vomperbergu podľahli ich slabostiam a padli do pazúrov Lucifera, kde dnes sa cítia v pohode. To preto, že dnes sa aktivizujú pre rozširovanie, že plnia všetko, že sú verní ich prísahe a že pracujú na výstavbe Božieho kráľovstva na zemi ... zatiaľ čo výstavba bola prerušená až do nového príkazu Svetla.

40

Čo sa týka zlatých krížov, Abdrushin hovorí toto:

„V kruhu nositeľov zlatého kríža vládne nedostatok jasnosti vo veci úkonu ich povolania.

Povolanie nie je ešte zahájenie určenej činnosti. Výslovne povedané povolanie je: Budeš pripravený, keď ťa zavolám?"

Z toho jasne vyplýva, že opravdivé povolanie treba ešte len očakávať a že sa teda výhradne jedná len o vyzvanie byť pripravený. Nositelia zlatých krížov sa teda majú držať iba pripravení, nič viac! To ešte nie je služba.

„Medzi týmito teraz pripraveným, budú vyvolení len tí, ktorí sú schopní vstúpiť do služby, keď príde tá hodina. "

(Neuverejnené prehlásenie Pánovo o zlatom kríži.)

Nositelia zlatých krížov, ktorí majú byť iba pripravení a výstavba Božieho kráľovstva na zemi súc jeho Synom prerušená, ako teda ospravedlniť (zdôvodniť) ich oficiálne jestvovanie a ich domnelú službu, ak nie v rámci cirkvi na Vomperbergu a rôznych národných cirkví, ktoré potrebujú funkcionárov pre šírenie pokriveného Slova Pánovho a zaistiť svoju existenciu získavaním nových stúpencov?

Medzi nositeľmi strieborného kríža vždy existovala otázka vo veci neprávom udelených zlatých krížov cirkvou na Vomperbergu: Že je potrebné viesť čitateľov PG ku spečaťovaniu, ak chcú byť časťou novej zmluvy s Bohom, teda, ak chcú byť zachránení. Táto myšlienka je falošná, pretože, keď Pán bol na zemi, spečatenie bolo určené 144 tisícom pre budúcu službu Grálu a nie všeobecne pre ľudské bytosti. Existovalo tých 144 tisíc a zbytok ľudstva. Kríž Grálu mali nosiť len praví služobníci Pravdy.

Jestvovali nositelia krížov a tí, ktorí s nimi sledovali učenie PG. Nositelia strieborných krížov boli určení, teda event. povolaní budovať kráľovstvo Božie.

Evidentne mnoho osôb získaných tzv. cirkvou Grálu, aby sa stali nositeľmi kríža, netvoria časť z tých 144 tisíc. Ako sa spomína v Apokalypse Jánovej, 144 tisíc sú nositeľmi svätého kríža Grálu, ktorí zložili v raji ich prísahu slúžiť dvom Božím Synom - Tomu, ktorý je na tróne - Imanuel a Baránok Ježiš a pomáhať Synovi Človeka vystavať nové kráľovstvo Božie. Mali niesť na čele rovnoramenný kríž, znamenie Pravdy. Spečatenie na zemi bolo obnovením tejto prísahy.

V dobe Pánovej spečaťovanie nebolo potvrdením k prijatiu Posolstva Grálu, ale potvrdením pre službu Grálu pre tých 144 tisíc!

Pôvodní nositelia kríža, t.j. tých 144 tisíc majú skúsenosť vo stvorení, aby riadili v hmote im podobnej ešte duchovne nezrelej, pretože oni už prekonali cestu sem i tam, to jest Zem - Raj, najmenej jedenkrát v ich bytí. To sú oni, ktorí teraz majú hlásať Slovo, a nie mu robiť publicitu (šírenie), ani pobehovať za ich súčasníkmi, ale stáť pevne na ich postoch v každodennom živote, (prenášanie).

To nie je spečatením udeleným cirkvou na Vomperbergu, že ľudská bytosť prispeje ako taká k Novej zmluve, ale znovuzrodením po uvedení Slova Božieho do praxe.

Spečaťovanie a krst boli teda dva odlišné úkony, podávané súčasne pri spečaťovaní Pánom a Jeho učeníkmi.

Učeník poznačí čelo vodou (to je spečatenie) a dáva silu pre pomoc a duchovnú obnovu, (to je krst).

Môžeme si ľahko domyslieť, že, ak by ľudia boli uskutočnili plán Svetla, učeníci, ktorí mali šíriť Slovo Syna Človeka, by mali ako v dobe Ježiša krstiť veľký počet ľudských bytostí,

41

prajúcich si požehnanie Božie, aby im pomohlo v ich vzostupe, bez nutnosti poznačenia na čelo, ako tých 144 tisíc.

Podľa Slova samotného Abdrushina, jednoduchí čitatelia PG môžu stúpať cestou ku Svetlu!

Podľa Vedenia správy na Vomperbergu je ich asi milión na zemi, pretože vydavateľstvá Nadácie PG predali až dosiaľ asi milión výtlačkov pokriveného PG v 13 rečiach. Ak pôvodní nositelia kríža - ktorí nie sú nutne tých 20 tisíc poznačených na čelo neprávom spečatených cirkvou vo Vomperbergu - majú pracovať v službe Grálu, lebo si to žiadali a, že ich žiadosť bola vypočutá Pánom, to značí, že sa nebudú môcť vrátiť do raja, kým to nesplnia. To nie je prípad, všeobecne pre ľudí.

Služba Grálu nie je podmienkou pre návrat do raja:

„ Stúpenec PG nestojí súčasne v službe Grálu, pretože on získava úžitok z PG jedine pre neho osobne, aby našiel a kráčal po ceste ku Svetlu. Týmto prostriedkom prichádza do kráľovstva Božieho, bez toho, že by sa mohlo hovoriť o službe Grálu.

Čitatelia sa majú, pokiaľ sa ich týka, uspokojiť nájdením cesty ku Svetlu a po nej kráčať. To je už tá najvytúženejšia blaženosť, to najvyššie v čo môže ľudská bytosť skutočne dúfať.

To je korunovanie ľudského života. " (Abdrushin - Odpovede na otázky)

„Ľudská bytosť, ktorá chce byť zachránená, potrebuje teraz novú zmluvu, ktorá ho znovu spojí s milosťou Boha. Znamením tejto zmluvy ja Večera Pánova podávaná v mene Imanuela! To neplatí len pre tých, čo prežijú v súde, ale bude pretrvávať pre kráľovstvo Božie!"

(Abdrushin - nezverejnené prevolanie k Pánovej večeri.)

Teraz, ako starý nositeľ kríža cirkvi na Vomperbergu, ktorú ja teraz odmietam, keď som si uvedomil to rúhanie, je moje spečatenie udelené nepravým učeníkom cirkvi na Vomperbegu platné? Nie, už nie je, pretože mi bolo udelené falošnými predstavami učeníkom - rúhačom. Avšak moja úprimnosť chcieť slúžiť Abdrushinovi aj bez alebo s nepravým spečatením, bolo celkom prirodzeným a vnútorne prijatým rozhodnutím. Ja len hlboko ľutujem, že moja prísaha vernosti Pánovi bola zadržaná zradcami Jeho poslania.

Ale, ako všetci pôvodní z tých 144 tisíc, ktorí zložili prísahu na Patmose, aj moje čelo je poznačené pečaťou Pánovou už dávno v mojich viacerých životoch. Hoci, pokrivené PG ma prebudilo k Pravde a súčasne k povinnosti chcieť slúžiť Pánovi. Tejto pravde som teda veril úplne a nezmenene v pokrivenom vydaní z r. 1949/51 cirkvou na Vomperbergu a tiež som veril, že má byť rozširovaná nositeľmi kríža podľa vôle vyjadrenej Abdrushinom:

„Iskra Pravdy, ktorú prechovávate verejne v sebe, živá Pravda, ktorú nám odhaľuje Imanuel - živé Svetlo, ktoré vyžaruje z neho, vyšľahla nahor ako čistý a posvätný plameň, osvetľujúci a napĺňajúci celú vašu bytosť. "

(neuverejnené prevolanie Abdrushina k príprave spečaťovania.)

A silu krstu, dostal som ju? Nie, nedostal som ju, pretože osoba, ktorá krstí, musí mať sama spojenie so Svetlom. Toto nebol prípad pre mňa a všetkých predpokladaných nositeľov kríža z cirkvi Lac Simon, pretože Richard Gehl bol nepravý učeník cirkvi na Vomperbergu, ktorý sa aktívne podieľal na rúhaní.

„Krst je úkon, ktorý nemôže vykonávať ľudská bytosť, dosadená pozemským cirkevným riaditeľstvom. K tomu sa vyžaduje človek, spojený so Svetlom. Len taký je schopný sprostredkovať Svetlo. Takáto schopnosť sa však nezískava, ani pozemským štúdiom ani

42

cirkevným vysvätením, ba, ani uvedením do úradu. Vôbec nesúvisí s pozemskými zvyklosťami, ale je výlučne darom od Najvyššieho.

Ľudská bytosť takto obdarená sa týmto činom stáva povolanou! Týchto nie je mnoho; pretože taký dar vyžaduje ako predpoklad vhodnú pôdu v samotnom človeku. Ak táto predbežná podmienka nie je splnená, tak sa ani spojenie so Svetlom nemôže uskutočniť. V nezkyprenej pôde, alebo v takej, ktorá sa usiluje nadol, do takej Svetlo nemôže zostúpiť, pretože aj tento úkon ako všetky ostatné, podlieha prísne základným zákonom, prenikajúcim všetkým.

Avšak taký povolaný je schopný úkonom krstu skutočne sprostredkovať ducha a silu, takže krst získava túto hodnotu, ktorú on symbolicky vyjadruje. Krst teda požaduje určitý vek, záruku zrelosti a dobrovoľnú túžbu krstenca, ako aj povolaného v hodnosti krstiteľa, aby krst sa skutočne mohol stať plnohodnotným. "

(Abdrushin - prednáška „Krst.")

Jestvujú teda viaceré cirkvi Grálu na zemi s ich neprávom povolanými učeníkmi, ktorí vykonávajú nepravé spečaťovania a zdanlivé krsty! A aj keď cirkev na Vomperbergu tvrdí čierne na bielom, že „záväzok osôb žiadajúcich ju o spečatenie je osobným rozhodnutím, ktorý ich v ničom neviaže na inštitúciu alebo na iných nositeľov kríža," to je falošné! Ako dôkaz uveďme smernicu S. Bernhardta (Holzkopfa) z r. 1997 všetkým prívržencom jeho cirkvi na základe ktorej sa môže vykonať vylúčenie člena z Medzinárodného hnutia Grálu. Každý nositeľ kríža, ktorý nemal kontakt s cirkvou na Vomperbergu alebo s jej pobočkami najmenej sedem rokov, musí byť ohlásený vrchnosti. Jeho kartotéka bude vyňatá zo zoznamu aktívnych členov a umiestni sa do kategórie pochybných. Takýto nositeľ kríža pri jeho smrti, nebude pochovaný podľa úkonov Grálu... iba ak sa prinesie logické a uspokojujúce vysvetlenie jeho správania vedúcim.

Výťah tejto správy zo stretnutia zemských vedúcich so S. Bernhardtom (Holzkopfom) zo 17. októbra 1997, uverejnený v amerických „Newsletter" uvádzam v originále po anglicky:

„If after seven years, Crossbearers have not had contact with Grail Movement, they are to be reported to the Grail Administration, Vomperberg. They will then have their cards removed from the active file and placed in the doubtful category. Doubtful Crossbearers, f or instance, can only receive a non-Crossbearer Grail Funeral, unless there is some logical explanation why this Crossbearer was not able to maintain contact with the Brail Movement."

(Newsletter, Grail Movement of America, November 1977)

Podľa správy uverejnenej ne internete o Hnutí Grálu vo Francii, tak všetky osoby spečatené cirkvou na Vomperbergu, teda ktorí uznali pravosť pokriveného PG, sa automaticky stávajú členmi cirkvi na Vomperbergu - Medzinárodné HG.

Podľa tohto vysvetlenia ako sa môžeme zmieriť s myšlienkou, že nepravé spečatenie v ničom neviaže na inštitúciu, keď týmto istým spečatením sa stáva automaticky aktívnym členom cirkvi na Vomperbergu?

Počas roku 1990, t.j. po úmrtí Irmgard Freyerovej 22. mája 1990 vypukol verejný mocenský konflikt o nástupcu Irmgardy medzi H. Vollmannom a S. Bernhardtom (Holzkopfom) až do úmrtia Klaudie Márie Bernhardtovej, manželky S. Bernhardta Holzkopfa, dňa 19. apríla 1999.

Od tohto dátumu, presnejšie od úmrtia H. Vollmanna 20. júna 1999, nastal opäť boj o moc medzi J. Sprickom, stúpencom H. Vollmanna a S. Bernhardtom Holzkopfom.

43

Cirkev na Vomperbergu je teda dnes rozdelená na dvoje: Nemôžeme už teda hovoriť o jedinej cirkvi na Vomperbergu ako takej, ale skôr o dvoch cirkvách vzniknutých z rozkolu: Cirkev Nadácie PG J. Špricka s nakladateľstvom Nadácie PG a cirkev Medzinárodného hnutia Grálu - cirkev na Vomperbergu so S. Bernhardtom - Holzkopfom.

Po období váhania v r. 2000, ktoré udržiavalo zdanie nezávislosti manévrujúc v močiari diplomatickej neutrality, všetky národné cirkvi, spojené s Medzinárodným hnutím Grálu, museli zaujať stanovisko pre jednu alebo druhú z týchto cirkví. Takto Nadácia Grálu Kanada - cirkev Lac Simon sa oficiálne rozhodla pre cirkev na Vomperbergu S. Bernhardta Holzkopfa, po zaujatí stanoviska Wilfrida Bruneta 6. júna 1999. Avšak po valnom výročnom zhromaždení 1999, cirkev Lac Simon sedela na dvoch stoličkách súčasne. Na jednej za Vomperberg a druhej za Nadáciu J. Spricka. Nakoniec to doviedlo k rozdeleniu cirkvi Lac Simon na dva „klany," v ktorých nastali problémy vykonávania úkonov Grálu.

Na základe tohto rozkolu sa v celom svete rozštiepili národné cirkvi na rôzne nezávislé skupiny v prospech Spricka alebo Bernhardta, teda v prospech pokriveného PG, vydanie 1949/51.

Toto je viditeľným dôkazom, že všetko falošné musí zmiznúť!

*

Záver

 

Tento dokument o tom, Čo sa stalo so svätým Slovom po odchode Abdrushina sa obracia predovšetkým na ľudské bytosti, ktoré našli pôvodné Slovo Abdrushinovo, teda na čitateľov Veľkého vydania r. 1931 PG, Doznievaní PG diel I. a II., časopisu Die Stimme r. 1937 a Odpovedí na otázky za účelom osobného zamyslenia sa nad situáciou čoraz temnejšou v cirkvi Lac Simon a v Nadácii Grálu v Kanade.

Tento dokument bol vypracovaný v záujme obrodenia a v dôsledku rozvírenia, vyprovokovaného príchodom Veľkého vydania r. 1931 PG do Quebecu, dňa 8. apríla 2000. Ukazuje sa to konštruktívne, lebo smeruje k zbúraniu múru, svojvoľne postaveného Cirkvou na Vomperbergu okolo stúpencov Slova, aby ich chytila do pasce a zadusila intuitívnych.

Po 18-tich rokoch skúseností, prežitých v Cirkvi Lac Simon, ktorej som plne dôveroval, pretože ako nositeľ kríža som veril, že sa zrodila zo samotnej vôle Abdrushina, teraz som pochopil, že kvôli mojej spáse sa musím definitívne rozísť s touto cirkevnou inštitúciou. Veľké vydanie z r. 1931 mi odhalilo všetky omyly - po úpenlivej prosbe!

Teraz viacej ako nikdy platí iba Slovo nepokrivené! Ako som to už oznámil 26. júna 1999, súd teraz zasahuje národ Quebecu, a to od 8. marca 1999. Vtedy som však nevedel ako sa to uskutoční. Až keď som dostal do rúk Veľké vydanie z r. 1931, tak to viem. Triedenie, ktoré začalo, už nadobudlo formu. Cirkev Lac Simon sa roztrieštila na tých, čo naďalej dôverujú Cirkvi na Vomperbergu a teda aj pokrivenému vydaniu PG z r. 1949/51 a na tých, čo tiež dôverujú pokrivenému vydaniu PG, ale súčasne Nadácii Stiftungu Jürgena Spricka; okrem toho na tých, čo sa teraz riadia podľa Veľkého vydania PG z r. 1931 a ešte separátne anglofónnych stúpencov PG, ktorí si hľadajú vlastnú cestu.

Na začiatku a uprostred všetkého tohto vrenia sa nachádza Mária... potom Irmingard. Teda Božstvo sa zmýlilo? Alebo sú to skôr Mária - Freyer a Irmgard Freyer, ktoré by zradili? Predstavu, ktorú som si učinil o týchto dvoch ženách, sformovanú a oživovanú cirkvou na Vomperbergu - Medzinárodného hnutia Grálu, bola falošná.

44

S odhalením, že Veľké vydanie PG z r. 1931 bolo sfalšované a šírené falšovateľmi, všetci tí, ktorí ako biblické pochabé panny prestali udržiavať lampku, zverenú im Stvoriteľom, t.j. schopnosť skúmania z hľadiska Svetla a tí, ktorí sa neodvážili ísť na koreň vecí a opäť sa dali uspať v ich nedbalej bezstarostnosti a v slepej viere, takže nespoznali ženícha, Zvestovateľa Pravdy, sa dnes utápajú v pochybnostiach a budú vyvrhnutí ako vlažní! Ich nedostatok ostražitosti a odvahy pre vývin ich vlastnej schopnosti skúmania, pridružiac sa slepo k cirkvám na Vomperbergu a Lac Simon, ich prinúti zostať vzadu, ako tie pochabé panny z evanjelia.

Nad týmto ľudským hurhajom, zmietajúcim sa v poslednom boji, tróni Sväté nezmenené a nezmeniteľné Slovo Pánovo! Nech tí, ktorí dajú prednosť vlastným ilúziám a tiež oprávnenosti luciferovskej inštitúcie, ktorá zradila Grál v mene Syna Človeka, sa držia obďaleč, lebo Pravda o Pravde nie je pre nich.

Hugo Saint-Hilaire

Hull /Quebec) 21. júla 2000